Tvorcovia dejín.

September 10th, 2010 od oc Leave a reply »

František Palacký (* 14. jún 1798, Hodslavice – † 26. máj 1876, Praha) bol český historik, politik a kultúrny činiteľ, autor prvej syntézy českých národných dejín (Dějiny národu českého v Čechách i v Moravě), v ktorej sa prejavuje jeho osobitná koncepcia dejín, v ktorej české dejiny vidí ako neustály boj českého živlu s nemeckým.  Za vrchol českých dejín považuje husitstvo.

Súbor:PalackyLitho.jpg

Politicky bol Palacký predstaviteľom konzervatívneho, štátoprávne orientovaného krídla českého národného hnutia (staročesi) a dospel od austroslavizmu ku značne kritickému hodnoteniu mnohonárodnostnej habsburskej monarchie. V prvom období svojej činnosti sa významne podieľal na budovaní Národného múzea v Prahe...

 Toľko sa o Palckom dočítame na wikipédii.  Kto bol však v skutočnosti František Palcký? V knihe Etnogenéza Slovanov v archeológii autora Pavla Mačalu, ktorá vyšla vo vydavateľstve SLOVO v Košiciach v roku 1995, natrafíme na zaujímavé informácie. Na strane 20 sa dočítame, že:

Vývoj historiografie a archeológie po 2.svetovej vojne bol v krajinách východnej a strednej Európy zásadne poznamenaný marxisticko-leninskou filozofiou, konkrétne dialektickým a historickým materializmom ako jedinou alternatívou videnia spoločenského bytia, spoločenských a historických procesov. Aj keď sa zdôrazňoval tvorivý charakter poznávacej funkcie marxisticko-leninskej filozofie, v skutočnosti úlohou archeológie a historických vied bolo dokázať pravdivosť téz historického materializmu. Značný vedecký a intelektuálny potenciál bol vyčerpaný na zdôvodnenie a obhájenie téz o ázijskom a antickom výrobnom spôsobe. Popri tom v spoločensko-kultúrnej klasifikácii sa Slovanom dostalo nelichotivé hodnotenie zo strany klasikov marxizmu-leninizmu:

 „A tak sa v študovniach hŕstky slovanských diletantov historických vied zrodilo toto smiešne protihistorické hnutie (rozumej panslavizmus – poznámka autora), ktorého cieľ nebol menší, jako podmaniť civilizovaný Západ barbarským Východom, mesto dedinou, obchod, priemysel a duchovný život primitívnym poľnohospodárstvom slovanských nevoľníkov…

Sám hlavný bojovník českého národa profesor Palacký je len bláznivý nemecký učenec, ktorý podnes nevie správne a bez cudzieho prízvuku hovoriť po česky…

Čechy môžu v budúcnosti existovať už len jako súčasť Nemecka, aj keď časť ich obyvateľstva možno ešte po stáročia bude hovoriť nenemeckou rečou…“

Uvedené myšlienky sú čerpané z diela F.Engelsa : Revolúcia a kontrarevolúcia v Nemecku. (1852), In: Marx-Engels,Vybrané spisy, zv.2, strany 192-193. Tieto Vybrané spisy vyšli v roku 1977.

Pre úplnosť: knihu Etnogenéza Slovanov v archeológii recenzovali: PhDr. Dušan Čaplovič, CSc a PhDr. Belo Polla, DrSc. Kniha je venovaná pamiatke univ. profesora Vojtecha Budinského-Kričku, DrSc  a doc. Antona Točíka, DrSc.,  z úcty k ich prínosu pre slovenskú archeológiu.

Verím, že spomínaný výňatok z knihy zaujme čitateľov resp. účastníkov rôznych diskusií na blogoch, a podnieti výskum v dielach Fridricha Engelsa, lebo sa tam môžu skrývať ďalšie „perly“. Kto by to bol na Fridricha povedal, že? Aký vlastne bol profesor Palacký, otec českého národa, ktorého Dejiny sú v Čechách takmer bibliou?

Na druhej strane myšlienky uvedené v knihe bijú na poplach. Slová tvrdiace,  že  “úlohou archeológie a historických vied bolo dokázať pravdivosť téz historického materializmu…”  a, že  ”značný vedecký a intelektuálny potenciál bol vyčerpaný na zdôvodnenie a obhájenie téz o ázijskom a antickom výrobnom spôsobe…”  svedčia o ničom inom, než o tom, že slovenské dejiny sa nepísali podľa pravdivých zistení, podľa reálnych výskumov, ale boli prispôsobované spoločensko-politickej objednávke. Celé naše dejiny potom možno vnímať ako súbor vymyslených a prekrútených dejov, ktoré poznáme prostredníctvom na slovo vzatých odborníkov, z ktorých mnohí na svojich postoch “sedia” doposiaľ.

Najnovšie výskumy prevažne ruských historikov, ale i bulharských, slovinských, chorvátskych a ďalších svedčia o tom,  že  dejiny slovanov boli podstatne iné než nám to vykladajú naši priatelia na západe. Je najvyšší čas zbaviť sa jarma duševnej závislosti a začať písať vlastné dejiny, nepokrivené žiadnou mocenskou agendou.

Ivan Šomjan