úryvok z knihy Jurija Kanigina - Cesta árijcov

Ukrajina v duchovnej histórii ľudstva, Román – esej, vydavateľstvo Ukrajina , Kyjev, 2002

Úvod k prekladu: Kniha je venovaná pamiatke buriatskeho lámu , ktorý bol spolu s inými uväznený v pracovnom tábore – gulagu na Kolyme, a v roku 1972 mal pomôcť autorovi knihy, Jurajovi Kaniginovi, porozumieť starým textom z kláštorov.

Priateľstvo s guruom úplne prevrátilo život a názory J. Kanigina, rovnako sa o nové informácie z burjatských zdrojov začali zaujímať ďalší vedci, hlavne Lev Gumilev a Viktor Gluškov. Kniha je písaná formou rozprávania, obsahuje prvky románu a eseje. Je popretkávaná prvkami literatúry faktu a osobnými zážitkami a dojmami. Obsahuje množstvo mimoriadne zaujímavých kapitol, ja som si pre neautorizovaný a svoj vlastný neprofesionálny “preklad” vybral časť :  Na zástave Attilu – árijský kríž.

 

Kapitola druhá 
HUNI VYČISTILI CESTU PRE KRESŤANSTVO.

Ako vyzerali ľudia Attilu, ktorých Európania nazvali ” barbarmi”?
Prečo na ich zástavách bol kríž?
Aký to bol kríž?
A naozaj boli divokí títo Kipčaci, ako ich opisujú učebnice histórie?

Murad Adžijev

S príchodom a zosilnením Hunov sa začala nielen veľká tovarová výmena a rozvoj kultúry v Pričiernomorí  (Huni okrem vyhnania Gótov uvoľnili prírodnú cestu “Od Varjagov ku Grékom”, obnovili styky Podneprovia s prímorskými oblasťami, rovnako s gréckymi mestami pri Čiernom mori), a začala sa odvtedy politická história Rusi – Ukrajiny, celého Slovanstva.

Čomu nerozumejú Vaši historici? Napríklad, prečítajúc si “Rugila (kráľ Hunov) chodil z Rusi do Byzancie” urobia z toho takúto konečnú myšlienku :  Keďže bola Ruská ríša,  Huni vo zväzku s ňou chodili na Byzanciu. Ale to nie je celkom tak! Rusi sa jednoducho zjednotili s miestnou “územnou Rusou, a vytvorili jednu politickú jednotku. Treba vziaťv úvahu, že Mongolov bili a vyháňali z Rusi, a s Hunmi na Rusi nikto nebojoval a nikto ich z Rusi nevyháňal. Oni boli spolu, zliali sa s Rusou, a s pripojeným celým slovanským svetom zaútočili na Rím a dobyli ho. Ale o tom trochu neskoršie.

Takže: misia Hunov v praslovanskom svete mala, po prvé : politický, a po druhé, čo je osobitne vážne : duchovný charakter.

Huni zosilnili na Rusi mitraickú vieru, ktorá sa neskôr pominula, zastavili nástup “perúnizmu”(pohanstvu), ktorý tu priniesli Góti, a pritom vydláždili cestu kresťanstvu.

Hunov nemožno nazvať kresťanmi v pravom zmysle slova, ale posúďte sami. Oni sa klaňali „človeku – nebu“ menom Tengri – tvorcovi sveta, ktorý sa narodil pozemskej matke a Nebeskému Duchu. Celé kipčacké náboženstvo, ktoré kultivovali na Altaji,sa zdokonaľovalo a silnelo na obrovských duchovných priestoroch Tibetu, (a Ararty), Indie a Perzie.A čo je zaujímavé, nielen kríž, ale aj ostatné náboženské atribúty doniesli do Pripontídy Huni : ikony, kiot, ikonostas, lampady, ladan, odev pre ľudí slúžiacich obrady, modlitby s klaňaním sa k zemi. Rovnako aj samotné slovo chrám – „charam“ ako miesto zhromaždenia pred palácom, je kipčacke. V Kyjeve, Charukani a v iných miestach vtedajšej Pripontídy sa tieto atribúty udomácňovali skôr, ako v Západnej Európe. Prvý vo svete chrám s krížom na kupole sa zjavil v Kyjeve práve za čias Attilu.

Treba si všimnúť túto skutočnosť: Attila na čele zjednoteného slovanského vojska sa pohol práve smerom k Rímu. On nenapadol Byzanciu, ktorá ako prvá prijala kresťanstvo, a stala sa takýmto počinom spojencom Hunov.

Bojovníci Attilu rozvrátili  na ruiny najsevernejšie mestá Rímskej ríše. Tam rozkvitalo pohanstvo. To je nevyvrátiteľný fakt. Takisto je faktom aj to, že rímsky pápež Lev v roku 452 stojac pred Attilom padol na kolená, aby nezničil Rím. Ale to nie prosby rímskeho hlavného žreca presvedčili Attilu, ale kríž, ktorý prvý raz držal v rukách pápež. To bol tengriánsky kríž!!! Taký istý, aký bol aj na bojovej zástave Attilu. Tento kríž zachránil Rím, ponechajúc mu titul Večného mesta. Celú túto epizódu zobrazil veľký maliar Rafael, aj keď, pravda, pápeža namaľoval nie na kolenách, ale na koni.

Po Attilovom pochode Európou sa táto Európa vydala cestou zosilnenia a rozširovania sa kresťanstva to nebolo nič divné. Huni mečom a oštepom ukazovali svoju vieru, pričom táto viera nebola ariánska (prekrútená forma kresťanstva), ale tú vieru, ktorá bola ešte pred Gótmi (predgótska), andrejovskú, ktorá sa pretvorila do pravoslávnej viery. Takže nie z rímskych katakomb  vznikol kresťanský Rím, ale skôr, z Kyjeva.

Kyj, Kuj, Kyjev a národ Roš

A odišli Kyj, Šček a Choriv - 
Traja synovia Aria – hľadať iné zeme.
Od nich vznikol slovanský rod,
Žijúci dodnes.                                             Velesova kniha

 

Až doteraz sa nevedia dohodnúť znalci na tom, kto, kedy a ako založil Kyjev.Som presvedčený, že tomu nebude konca, lebo sa tu jedná o nezvyčajne unikátne, večné mesto, ktoré sa podobá týmto na Jeruzalem, Rím alebo Lhasu.

V polemike, ktorá sa týka Kyjeva, vyniká stály boj medzi takzvanými obyvateľmi Severu a obyvateľmi Juhu, čo sa dotýka aj debaty o Rusi vcelku, alebo aj o založení Rusi, o názve, o prvých kniežatách. A to je celkom zákonité. Teda problém Kyjeva je neoddeliteľným od problémov Rusi a Ukrajiny.

Keď hovoríme o založení Kyjeva, tak vždy treba dodať : aký pojem Kyjeva máme na mysli:

• Ako jedno z prvých sídiel na Zemi? Ako je známe, tak prvé osídlenie na mieste dnešného Kyjeva sa pred 20 000 rokmi.
• Ako „štartovacie miesto“ archaických Árijcov? V roku 5508 pred našim letopočtom  – v roku „stvorenia sveta“, kedy praotec Árijcov Rama začal svoje príhovory na brehoch Dnepra.
• Ako hlavné mesto prastarej Aratty – Oratanie? Koncom 3.tisícročia pred našim letopočtom, kedy z východu do Tripolia prišli z Arja-Varty zvyšky detí Slnka a Stepného vetra.
• Ako hlavné mesto Sarmatie? Koncom 1. tisícročia pred našim letopočtom – hovorí o tom Klaudius Ptolemaios.
• Ako jedno z centier kresťanského sveta? V roku 55 nášho letopočtu, kedy prvý apoštol Ježiša Krista – Andrej postavil na kyjevských horách kresťanský kríž.
• Ako hlavné mesto Veľkej Hunie – najväčšieho impéria všetkých čias?To bolo v 20.rokoch 5. storočia za vlády Attilovho otca  cisára Mundiucha (Munčuka).
• Ako duchovné a politické centrum judaizmu? Na začiatku 9.storočia, kedy sa Kyjev stal Haonatom (duchovnou akadémiou judaizmu) a Chazari sa práve vtedy vyhlásili za hegemónov judaizmu (Kyjev pllánovali premenovať na Cion (podľa názvu hory Sion v Palestíne).
• Ako hlavné mesto štátu Kyjevská Rus? V polovici 9.storočia za čias panovania Olega Veľkého.
• Ako matke ruských miest? V 10.storočí, kedy začalo vznikať veľké impérium, ktoré ovládlo prakticky celú Východnú Európu.

Naozaj, všetky tieto fakty sú pravdivé. Jednako z pozície duchovnej histórie najdôležitejší je dátum  – rok 55 nášho letopočtu, kedy Andrej Prvoznaný krížom vyznačil centrum biblického národa Tuval (Galilejcov, ktorí prišli z vlasti Ježiša Krista, Galilejcov – predkov Galičanov – Ukrajincov). A nielen označil, ale aj prehlásil, že toto miesto čaká veľká budúcnosť, že ono sa stane centrom kresťanského sveta.

Ako je známe, do ďalekej minulosti siaha aj dátum založenia Jeruzalemu. Ale v tomto prípade sám Boh ukázal na Jeruzalem ako na miesto mieru a blaženosti (tak sa prekladá aj názov zo starožidovského jazyka).Veľakrát bolo toto mesto do tla zruinované. V roku 135 pred našim letopočtom prešli po území tohto mesta pluhmi na znak toho, že s Jeruzalemom sa navždy skončilo. Ale márne. Jeruzalem stojí, ako centrum troch svetových náboženstiev.

Rovnako aj Kyjev. Iba počas posledných dvoch tisícročí česť krát vyhorel a bol zničený do tla. Kto všetko ho neničil! Góti, Pečenehovia, Polovci, „svoji“ Suzdaľci, Mongoli, Tatári s Krymskými tatármi.A keď sa hovorí o ruinovaní jeho chrámov, tak je potrebné dodať aj boľševikov.A predsa je Kyjev stále živý.

Búrlivo sa Kyjev rozvíjal za Attilu (433-463 n.l.). Tomu všetkému prial jeho spoluvládca, ruskolunské (roxolanské) knieža Kyj – druhá osoba v štáte, faktický vládca v meste. S menom Kyja – spravodlivého patriota svojej krajiny – sa bezprostredne viaže aj vznik administratívneho centra celoslovanského zväzku – Veľkej Hunie. Po smrti Attilu a Kyja sa mesto držalo v rukách plemena Ruskolanov (Roxolanov). Ich kniežatá, následníci Kyja, menami Lebeďan, Verenez, Belik, Serežeň – následne ovládali Kyjev a okolité krajiny.

Tu som prerušil rozprávanie Gurua.

- A odkiaľ to všetko viete? Ja som napríklad nie raz čítal, že Kyjev založil jeden z chazarských vodcov menom Kuj, preto vraj mesto by sa malo volať nie Kyjev, ale Kujev.Takže vraj Kuj…

- Nechcem Vás uraziť, odpovedal Guru, ale v Rusku sa hovorí: “ Z takého počutia.“ Ako sa u Vás jazyk prekrúca! Naozaj, existuje taká verzia, ale to nie je nič iné, ako útok tých, ktorí sa bijú za Kyjev. Byť zakladateľom Kyjeva je veľmi presížne, pre hociktorý národ, pretože týmto sa tento národ stáva historickým.

- Chazari naozaj vládli v Kyjeve v 9.storočí. Začali tu zakladať judaistické chrámy, školy a naozaj túžili tu vytvoriť svoje hlavné mesto (namiesto zruinovaného Jeruzalemu). Ale každým rokom naberalo sily Ruskolanské kniežatstvo. Roxolani začali „podporovať“ Chazarský kaganát a Kyjev z juhu.

- Nakoniec prišiel na historickú arénu Oleg – roxolanské knieža, veľká historická postava, ktorý pevne ovládol Kyjev, ustanoviac na Rusi veľkokniežaciu dynastiu Oľgovičov. Celá táto dynastia sa skončila smrťou Vladimíra Veľkého.

Od autora:

V literatúre je rozšírenejšia verzia, podľa ktorej Oleg bol rodičom Rurika. On vtedy panoval v Novgorode. V roku 880 Oleg odišiel po Dnepri a úskokom ovládol Kyjev. Tunajšie kniežatá Askoľd a Dir boli zabití. Vláda prešla na Olega, ktorý vládol menom Rurikovho syna Igora.

Takže vlastne vládli ako kniežatá iba Rurikovci, a nijaká dynastia Oľgovičov nebola. Ale už známy historik Mykola Arkas poznamenáva: v tom čase z iných historických zdrojov sa javí, že Oleg nebol ani opatrovateľom, ani vojvodom Igora, ale bolo to také isté kyjevské knieža, ako Igor. Či mu bol otcom (teda či bol tiež Rurikovec), tiež nevieme.

Guru pokračuje:

Po 4 rokoch po ukončení vlády Vladimíra sa stal kniežaťom Jaroslav, ktorý dostal dve priezviská : Krivý a Múdry. Jaroslav sa nominálne považuje za syna Vladimíra. V skutočnosti jeho otcom bol Vladimírom zabité litovské knieža a matkou Litovka menom Rohnida, ktorú si  kyjevské knieža vzalo za ženu.  Takže štátny dejateľ dávnej Rusi  – Jaroslav nemal ani kvapku ruskej krvi (je to jedna z viacerých verzií genealógií prvých kyjevských kniežat). Ale všetko potrebujeme preveriť.

Vladimírom Monomachom sa začína iná, „severná“ dynastia Rurikovcov, zakladateľ ktorej  prišiel do Novgorodskej Rusi z Pruska. Z tejto dynastie pochádza Juraj Dolgoruký (zakladateľ Moskvy) a jeho syn Andrej Bohoľubský – ničiteľ ruských svätýň, ktorý so svojimi vojakmi porúbal nemálo kyjevských ikon. A potom ďalej – Alexander Nevský,Ivan Kalita, Ivan Tretí, Ivan Štvrtý – všetko „severná“ Rus, Rurikovci, Moskovia.

A prečo to hovorím? Dôležité je to, že s príchodom  Rurikovcov do vlády v Kyjeve sa začína prekrúcanie faktov. Najprv sa to týkalo pôvodu Rusi, potom jej názvu, jej hlavného mesta, a taktiež skutkov jej jednotlivých kniežat.

Namiesto pravdivého, hlboko patriotického letopisu Nestora „O pôvode Ruskej zeme“ sa do obehu zavádza letopis Silvestra, kde sa úloha roxolanských kniežat znižuje, a naopak, úloha Rurikovcov (Variagov) sa zveličuje. Napríklad, podľa slov Silvestra, Kyj nebol kniežaťom. Podľa neho to bol obyčajný prievozník na Dnepri. Ba podľa Silvestra aj názov Rus dali Variagovia (slovo Rus je vraj slovo švédske), a aj Kyjev, aj štátnosť založili oni.

Všetky tieto názory začali rozširovať nemeckí historici, ktorých aktívne podporovala oficiálna veda cárskeho Ruska (práve aj cári boli v značnej miere pomiešaní nemeckou krvou).

Už dávno pred chybnou normanskou teóriou medzi historikmi a spisovateľmi (ruskými, poľskými, českými, byzantskými) existovala , podľa môjho názoru, juhoruská, alebo ak chcete, vaša národná ukrajinská doktrína o pôvode Slovanov, o pôvode Rusi, Kyjeva a ich názvoch. Podľa týchto zdrojov, osobitne po uverejnení nedávno nájdených textov Izenbeka (Velesova kniha) môžeme hovoriť o skýto-sarmatskej doktríne. U nás v Tibete o nej hovoríme ako o samozrejmej veci.

Vy – Ukrajinci – ste starodávnym národom  Rusi, a čo o Vás hovorí Biblia.Vašimi predkami boli všetky základné národy, ktoré tu žili stovky ba tisícky rokov v severnom Pričiernomorí. Antickí autori – historici ich nazvali rôznymi názvami: Kimeri, Skýti, Sarmati, Sloveni, Rusi, taktiež Rusiči.. Pre všetky je jeden názov – národ Roš(Rus) na rôznych stupňoch svojho historického vývoja.. A „srdce“ tohto celého veľkého národa leží medzi Dneprom a Dnestrom (v Biblii sa táto krajina nazýva Tiras). Práve tu žili Sarmati, z ktorých vzišli Roxolani (Ruskoluni), to oni dali názov riečke Ros na Kyjevskej zemi. Tu už v 1.storočí nášho letopočtu prišli Galilejci, z krajiny Ježiša Krista, ktorí po zmiešaní sa s Roxolanmi, dali silný etnický základ  ukrajinskému národu, ktorý sa rozmiestnil na teritóriu Haliče, Kyjeva a Charukane. A taktiež ďalej na východ.

Ukrajinci – to je už piaty genealogický stupeň pradávneho národa, ktorý tu prišiel v časoch Tripolia, stupňa po Kimeroch, Skýtoch, Sarmatoch a Slovanoch (názvu Roš).

Guru potom zmĺkol, prižmúril oči a zakončil: Tak to bolo. A Vy hovoríte : Kuj…

 

Rusi zničili Rím

Bitka to bola strašná, krvavá.
Takej v tých časoch nebolo, ani v minulých storočiach.                        E.Gibbon

 

Oficiálne sa Rímska ríša začala rozpadávať niekedy 20 rokov po smrti Attilu. Jednako nemôžeme vylúčiť, že smrteľnú ranu jej dal sám Attila, pod vedením ktorého v tom čase boli sústredené sily celého Slovanstva (národu Roš). A pochod proti Rímu Attila začal v Kyjeve spolu so svojim najlepším vojenským veliteľom a svokrom – Kyjom. Osud Ríma spečatila Bitka na Katalánskych poliacch, o ktorej čím menej sa snažia hovoriť nie iba západní, ale aj Vaši (ukrajinskí – pozn. prekl.) historici. Táto bitka – to bol triumf Slovanstva – politickej a duchovnej jedinej rasy s ukrajinským nádychom. Až potom, po tejto bitke, sa Slovanstvo, Slovania začali deliť na samostatné etniká.

Katalánska bitka (bitka na Katalánskych poliach) bola najgrandióznejšou, najdivokejšou a najkrvavejšou bitkou za celú históriu ľudstva, až do bitky pri Waterloo. Na oboch stranách sa jej zúčastnilo viac ako 600 tisíc mužov, pešiakov i jazdcov, ktorí sa v jednom čase stretli v neľútostnom boji. Rímskym vojskám velil veľký vojvodca Aetius. Rimanom v tomto boji pomáhali aj Góti, (pre ktorých boli Huni vždy „kôstkou v hrdle“. Na strane Slovanov (čo je tiež v symbolické!)  bojovali Gali, zakladatelia karpatských Haličanov.

Početným, dobre vycvičeným rímskym légiám sa na začiatku postavila „úderná sila“ z najlepších slovanských vojnových jednotiek, a až potom sa použila vojenská taktika „zmiešaného boja“, odpozorovaného od Skýtov. Ešte jeden detail: Attila vždy prinútil nepriateľa bojovať nie od rána, ako to mal obvyklé, ale s príchodom noci, kedy Rimania a Góti , po dobrej večeri najedení, si políhali spať. Táto taktika miatla a oslabovala nepriateľa, znižovala bojaschopnosť. Bitka trvala niekoľko dní, Rimania, ktorí utrpeli obrovské straty a veľmi unavení sa stiahli z poľa boja. Attila sa pohol smerom na hlavné mesto ríše, do Itálie.

„Hunský element“ ukrajinstva a zároveň Slovanstva sa zvýrazňuje v rôznych historických dokumentoch. Napríklad v univerzáli (listine) Bohdana Chmeľnického  „Všetkým ukrajinským ľuďom“ sa hovorí, že oni pochádzajú od predkov Rusov, ktorí v 5.storočí nášho letopočtu pod vedením svojho kráľa Odoakera  premohli veľkú rímsku armádu (645 000 ľudí) 14 rokov vládli v Ríme.

Sedem storočí Rím pod duchovným vodcovstvom Egypta panoval v Európe a na celom svete. Jednako Slovania v 5.storočí tomu urobili koniec, prinesúc do Európy kríže a chrámy. Slovanstvo sa stalo jedným z najvýraznejších činiteľov svetovej histórie. A ostalo ním až dodnes . Veď vlastne všetky základné udalosti  20.storočia sa odohrali na zemi Slovanov. Vezmime si napríklad dve posledné svetové vojny .. 90 percent obetí v týchto vojnách umrelo na slovanskej zemi.. A ešte novšie fakty: Sme svedkami dozvukov pádu komunistického systému. Aj tieto procesy sa odohrávajú na slovanskej zemi. Ale vrátime sa radšej do histórie.

 

Preložil  Ivan Šomjan
pokračovanie