Uhorská cesta je symbolické pomenovanie turistickej trasy vedúcej časťou európskeho rozvodia cez územie obcí Štrba a Šuňava. Trasa vedie v prevažnej miere rozvodím miestami, kde kedysi s veľkou pravdepodobnosťou migrovali úhory z povodia baltského mora do povodia čiernomorského a snáď aj späť. V tak vysokej nadmorskej výške (viac ako 900 m n. m.) ide v rámci celoeurópskeho priestoru o mimoriadne priaznivú oblasť pre migráciu úhorov. Vzdialenosti medzi súčasnými vodnými tokmi oboch úmorí môžeme na mnohých miestach rátať doslova na 100 metrov. Toponymické pozostatky, ako aj staršie záznamy nasvedčujú, že nejeden z týchto priaznivých úsekov bol ešte v nedávnej minulosti popretkávaný barinami, ktoré takto umožňovali doslova „mokrý“ prechod úhorov z jednej riečnej sústavy do druhej.
Na mapke vidieť pozostatok barín na Barne. Názov Barno pochádza od slova barina.
V súčasnosti nie sú známe písomné doklady, ktoré by jednoznačne svedčili o prítomnosti úhorov v tejto časti rozvodia. Tieto dôkazy však nie sú známe možno preto, lebo kedysi ich “tiahnutie horou” nebol jav nezvyčajný. Nebolo potrebné túto prirodzenosť zaznamenať ani na ňu poukázať. A možno takéto informácie žiaden súčasník ani nehľadal, neupriamil svoj zrak na túto tému v množstve zaznamenaných historických činov a udalostí a úhory takto ešte len čakajú na svoje odhalenie aj v písomných záznamoch. Napriek týmto skutočnostiam jestvujú nepriame dôkazy v jazyku, v toponýmii, v starých mapách, ako i v samotnom úhorovi, ktorý svojou stavbou tela, nezvyčajnými vlastnosťami a životným cyklom stavia migráciu rozvodím do roviny reálnej skutočnosti.
Úhora nachádzame nielen v toponymických názvoch na rozľahlom území európskeho rozvodia, ale aj na minci z 1. storočia pred n. l., ktorá bola nájdená v Bratislave. Na tejto minci s nápisom MACCIUS je zreteľne zobrazený „úhor“ – ryba (vpravo). Minca patrí do súboru mincí zvaných Biateky, na ktorých boli zobrazované rôzne mytologické bytosti. Fakt, že sa medzi nimi nachádza aj „úhor“, svedčí o jeho výnimočnom, snáď až mytologickom postavení v starovekom svete.
Turistická trasa „Uhorská cesta“ má za cieľ upozorniť na množstvo faktov spojených s teóriou „úhora na rozvodí“, ako aj na zaujímavé historické súvislosti z toho vyplývajúce. Návštevníci sa v príjemnom podtatranskom prostredí môžu na vlastné oči presvedčiť o blízkosti vodných tokov dvoch úmorí – baltského a čiernomorského, ako i o reálnosti migrácie úhorov v tomto prostredí. Návštevníci môžu spoznávať dávnejšie geografické pomery, spočinúť na zaujímavých historických i geografických miestach, a spoznať i nevšednú technickú pamiatku vybudovanú priamo v teréne rozvodia.
Uhorská cesta spája zabudnutú históriu so súčasnou prekrásnou prírodnou scenériou krajiny „U hory“, kde možno stráviť príjemný pobyt poznávaním, turistikou a rozjímaním nad dávnymi časmi „keď ešte úhor vládol tejto krajine“.
TRASA
Trasa je vhodná pre peších turistov aj pre cykloturistiku. Z časového hľadiska je cesta pre peších turistov stredne náročná až náročná (6 až 8 hod.), vedie rozvodím, prevažne po poľných cestách. Uhorská cesta sa skladá z niekoľkých kratších úsekov, ktoré je možné absolvovať aj samostatne.
Vzhľadom na to, že celá trasa je zatiaľ vyznačená provizórne a niektoré krátke úseky poľných ciest sa z roka na rok menia, je potrebné mať pri sebe mapu Uhorskej cesty. Mapa pozostáva z textovej časti, kde sú popísané jednotlivé zastávky na Uhorskej ceste a z mapovej časti, kde nájdete dve mapy. Turistická mapa zobrazuje trasu Uhorskej cesty s označením jednotlivých zaujímavostí na trase. Historická mapa sa zameriava na európske rozvodie s popisom etymologicko-geografických faktov týkajúcich sa úhorov a rozvodia.
Mapa turistickej trasy Uhorská cesta. Ako sa dostať k mape – viď info pod článkom.
Textová časť mapy
Mapová časť
POPIS TRASY
Výlet je možné započať na viacerých miestach, my sa budeme pridržiavať mapy a začneme našu púť na vlakovej stanici Štrba.
Stanica Štrba (2)
Európske rozvodie prechádza kolmo na trať niekoľko desiatok metrov východným smerom od budovy stanice. Tam, kde dnes vedie železničná trať sa kedysi, medzi úmoriami, tiahol priesmyk (štrbina). V druhej polovici 19. storočia, pri výstavbe Košicko-bohumínskej železnice, bol priesmyk rozšírený a zrovnaný. Pôvodný stav tak môžeme zachytiť už iba na starých mapách. Na popradskej strane v údolí pramení potok, ktorý vteká do Mlynice. Na starej mape je na opačnej strane rozvodia zachytený potok, ktorý sa vlieval do dnešného Lúčneho potoka. Podľa mapy bola vzdialenosť medzi prameňmi týchto potokov zhruba 400 metrov. Dnes už žiaľ nevieme, aké boli na tejto vzdialenosti prírodné pomery. Vzhľadom na okolitý terén je veľmi pravdepodobné, že celé údolie bolo popretkávané barinami. V roku 1871 bol dostavaný úsek železničnej trate Žilina – Poprad, takže v tomto období už možno hovoriť o definitívnych terénnych úpravách stanice a jej okolia, ktoré poznáme z dnešných čias.
Stanica Štrba, pohľad od stanice smerom na západ
A
A
A
A
A
A
A
Stanica Štrba – Pamätná tabuľa výstavby Košicko-Bohumínskej železnice
A
A
A
A
A
A
A
Nová voda (1)
Krátka trasa pozdĺž potoka Nová voda je “výhonkom” Uhorskej cesty smerujúcim na sever. Nenáročná prechádzka pozdĺž potoka Nová voda približuje technické dielo, ktoré sa už stráca v bujnejúcom poraste. Umelo vytvorené koryto odoberá vodu čiernomorskému úmoriu a odvádza ju do úmoria baltského. Násyp, ktorý sa nachádza neďaleko chaty číslo 3108, napovedá o prehradení pôvodného koryta. Preto voda, kedysi prirodzene tečúca do Váhu, dnes už naráža na umelú prekážku. Po prudkom zlome sa tak vody prírodného potoka presúvajú do umelého koryta vedúceho západným úbočím Lieskovca, takmer po vrstevnici, až do potoka Mlynica. Zámerom stavby bolo posilniť tok Mlynice, aby aj v zime mohla poháňať mlyn.
V prvom slovenskom turistickom sprievodcovi z roku 1911 je zmienka Miloša Janošku o tom, že Váh je spojený vodnou stuhou s Popradom. Miloš Janoška o tomto nezvyčajnom úkaze uvádza: „…od štrbskej stanice k bočnomorännému návršiu, rozkladá sa homoľovitý lúčny vŕšok Lieskovec, popod ktorý tečie neveľký potôčik Nová voda. Táto vteká do Mlynice a s touto do Popradu. Z tejto Novej vody je viac odtokov, menovite ale na Pálenici odteká z nej Železnou vodou zvaný jarok, ktorý tečie do Bieleho Váhu. teda jeden potôčik, ale na dvoje rozdelený, a tak skutočne tvorí vodný súvis medzi Čiernym a Baltickým morom a to práve na tom površí, ktoré je vododeľným. Dľa toho Stredná a Západná Európa je vlastne ostrov.“
Potok Nová voda tečie západným úbočím Lieskovca takmer po vrstevnici v umelo vytvorenom koryte. Zámerom bolo posilniť tok Mlynice tak, aby aj v zime mohla hnať mlyn. Ladislav Khandl v svojom článku v „krásach Slovenska “ poukazuje na niekoľko vodných prepojení baltského a čiernomorského úmoria. Prvé miesto uvádza medzi chatami ČSD Nové Zámky a Avia Žilina, kde cestu pretína zapustená železná rúra.
„Rozdvojenie potoka je na siahu vpravo“, uvádza Ladislav Khandl a pokračuje: „Približne 90 krokov od rozdvojenia možno nájsť asi 3 metre širokú a 1 m vysokú betónovú hrádzu s otvormi, ktorými sa zrejme reguloval tok. Vody tečúce z horných častí údolia odvádza koryto Novej vody, takže dnom údolia začína tiecť potok, až keď sa stihnú sformovať presakujúce kvapky do tenučkého pramienka. Toto nie celkom zreteľné prepojenie oboch morí môžeme vidieť, ak zbehneme po spádnici od zastávky zubačky na Liskovci. Ďalšie prepojenie je v areáli súkromnej chatky, avšak tiež nie je dobre viditeľné, majiteľ chatky ho riešil železnou rúrou. Posledný odtok z Novej vody smerujúci do Čierneho mora, je tesne vedľa trate zubačky. Betónová platňa však prepúšťa do údolia iba slabý pramienok. V daždivom počasí a na jar vidieť ako tenká stužka vody rozrezáva Európu na dva kusy.“
Mapa Ladislava Khandla, červenou je zobrazený dnes viditeľný stav.
A
A
A
A
A
A
A
A
A
V dnešných časoch panuje podstatne suchšie podnebie, takže viditeľnosť týchto prepojení je pomerne obmedzená. Dobre viditeľný je však násyp, ktorý sa nachádza pri chate číslo 3108, odkiaľ voda pôvodne tečúca do Váhu naráža na umelú prekážku. Po prudkom zlome sa vody prírodného potoka presúvajú do umelého koryta vedúceho vrstevnicou až do Mlynice.
Umelé prehradenie koryta. Miesto, kde dnes vzniká potok Nová voda – násyp pri chate číslo 3108.
A
A
A
A
A
A
A
Potok Nová voda tečúca po vrstevnici v umelo vytvorenom koryte.
A
A
A
A
A
A
A
A
A
Za Hájom – Vlčia Jama (3)
Zo stanice Štrba vedie trasa po peróne a potom krátky úsek pozdĺž trate. Odbočkou v pravo sa dostanete na vedľajšiu hradskú, smerujúcu popod trať. Hradská prechádza podjazdom popod trať (značka Uhorskej cesty – UC) a smeruje hore miernym svahom. Miniete odbočku vľavo a smerujete rovno na cestu tiahnúcu sa rozvodím (číslo 3 na mape).
A
A
Medzi kótami rozvodia “Za Hájom” a “Vlčia jama” sa nachádzajú dve miesta, kde vzájomná vzdialenosť protiľahlých prameňov potokov rozdielnych úmorí dosahuje vzdialenosť približne 400 metrov (dnešný stav). Prítoky Mlynice a Lúčneho potoka sú aj v súčasnosti popretkávané barinami.
A
Za Hájom – povodie Váhu. Pohľad na Tatry.
A
A
A
A
A
A
A
Medzi Za Hájom a Vlčou jamou. Pohľad na Tatry.
A
A
A
A
A
A
A
Vlčia jama – cesta sa tiahne presne po rozvodí. Pohľad na Tatry
A
A
A
A
A
A
A
Vlčia jama – pohľad na juh, na Uhorskú cestu
A
A
A
A
A
A
AA
A
Šoldov (4)
Od kóty Za Hájom vedie hradská presne rozvodím až k mostu ponad diaľnicu. Na druhej strane mosta je už na dohľad Šoldov. Zaniknutá stredoveká zemianska osada Šoldov sa rozkladala na ploche 5 hektárov. V 15. storočí sa v Šoldove usadili bratríci, ktorí si tu vybudovali pevnosť, odkiaľ podnikali lúpežné výpravy do okolia. Dominantným prvkom osady bol stredoveký kostol z 13. storočia. Pozostatky tejto mohutnej stavby boli viditeľné ešte začiatkom 19. storočia, postupne sa však rozobrali. Z rumovísk bola časť rebier klenby a stĺpov prevezená do Spišského Štiavnika na renováciu kláštorného kostola. Ostatok kamenného materiálu bol v druhej polovici 19. storočia použitý na stavbu hradskej Važec – Štrba.
Osada je situovaná na strategickom mieste obklopenom barinami. Severne od kostola boli rozsiahle zamokrené plochy, ktoré boli kedysi pravidelne zaplavované. Aj z tohto dôvodu mŕtvych pochovávali výlučne na juh od kostola. Bariny vytvárali nielen riaznivé predpoklady na obranu, ale aj dobré podmienky pre migrujúce úhory, ktoré boli vynikajúcim a ľahko dostupným zdrojom obživy. Nie je vylúčené, že priľahlé oblasti barín boli miestom “zberu” úhorov aj pre obyvateľstvo širšieho okolia, a Šoldovčania mohli z týchto okolností profitovať.
V lokalite stredovekej osady prebehol archeologický výskum, ktorého výsledky sú zdokumentované na prehľadných informačných paneloch.
A
A
A
A
A
A
Pôdorys stredovekého kostola z 13. storočia
A
A
A
A
A
A
A
Kostol bol obohnaný priekopou. Symbolicky stvárnené palisády a most cez priekopu.
A
A
A
A
A
A
A
Pohľad z mosta vedúceho ponad priekopu na drevené domce.
A
A
A
A
A
A
A
Rekonštrukcia stredovekých obydlí osadníkov.
A
A
A
A
A
A
A
A
Studňa v lokalite stredovekej osady.
A
A
A
A
A
A
A
A
Jánošíkova stupaj (5)
Len niekoľko stoviek metrov od Šoldova sa popri ceste nachádza míľnik označujúci kráľovskú cestu zo 14. storočia, posledný zachovalý z okolia Štrby. Podľa legendy zanechal Juraj Jánošík otlačok nohy, keď sa zo stĺpa s vrecom ulúpených dukátov pozeral na Štrbu.
A
A
A
A
A
A
A
A
Šoldov (vpravo od cesty) pri pohľade od Jánošíkovej stupaje.
A
A
A
A
A
A
A
Pastierske (6)
Od kráľovského míľnika cesta smeruje po hradskej a vzápätí sa zatáča v ľavo na poľnú cestu. Zhruba po 300 metroch po pravej strane začína prírodná rezervácia Pastierske.
Poľná cesta. Po pravej strane sa nachádza prírodná rezervácia Pastierske.
A
A
A
A
A
A
A
A
A
Prírodná rezervácia je zameraná na ochranu žltohlavu najvyššieho (Trollius europaeus L.) spolu s ďalšími ohrozenými druhmi prirodzených zamokrených lúk Popradskej kotliny. S rozlohou 2,93 ha dnes už ide iba o torzo pôvodných mokradí. Na mape z roku 1839 zreteľne vidieť, že územie zamokrených lúk zaberalo nepomerne väčšiu plochu. Dnes sú tieto lúky vysušené a premenené na ornú pôdu. Ich stredom sa tiahlo rozvodie. Potoky, ktoré tu kedysi pramenili, vytekali oboma smermi do povodia Popradu i Bieleho Váhu. Pôvodné mokriny tvorili v dávnych dobách ideálny “mokrý prechod” úhorov z jedného úmoria do úmoria druhého. Vzhľadom na to, že pôvodne išlo o pomerne rozsiahle územie, je pravdepodobné, že sa tento priestor doslova hmýril úhormi. Kto vie, možno úhor dostal práve tu, pod tatranskými štítmi, svoje pomenovanie – “u hor(y) – úhor”.
Vzdialenosť prírodnej rezervácie Pastierske (povodie Váhu – v pravo) od prameňa potoka povodia rieky Poprad.
A
A
A
A
A
AA
Od pastierskeho trasa vedie poľnou cestou smerom na juh.
A
A
A
A
A
A
A
Pohľad späť smerom na sever. V pozadí vidieť štíty Tatier.
A
A
A
A
A
A
A
Poľná cesta sa rozdvojuje. Vľavo vedie trasa tzv. “malý okruh Štrba”, v pravo trasa pokračuje smerom na Šuňavu. V pravo na zemi je betónový dielec, na ktorom je improvizovaná značka UC (Uhorská Cesta) so šípkou označujúcou smer.
A
A
A
A
A
Označenie Uhorskej cesty so smerovou šípkou.
A
A
A
A
A
A
A
Od miesta rázcestia cesta nadobúda mierne dobrodružný charakter. Značenie je sporadické a bez mapy človek neznalý terénu môže zablúdiť. Mapka oblasti približuje dôležité body trasy. Modrá šípka ukazuje na miesto rázcestia, kde sa nachádza označenie Uhorskej cesty so smerovou šípkou. Trasa pokračuje poľnou cestou a na neveľkej lúke sa pod uhlom 90 stupňov zatáča doľava. Ak prešvihnete odbočku dostanete sa zakrátko k ďalšej odbočke a miernou obchádzkou sa dostanete späť na trasu (zelená šípka).
Značka Uhorskej cesty – oranžová šípka na mape.
A
A
A
A
A
A
A
A
Po niekoľkých minútach sa dostanete na rozsiahle pasienky s krásnym výhľadom na Tatry
A
A
A
A
A
A
A
A
A
A
A
A
A
A
A
V tomto úseku nie sú žiadne značky ani oporné body, ktorých je možné sa pridržiavať. Jediným spoľahlivým vodítkom je mapa.
A
A
A
A
A
A
Jeden z mála orientačných bodov.
A
A
A
A
A
A
a
Ďalšia nádherná scenéria.
A
A
A
A
A
A
A
A
A
A
A
a
A
A
A
Cesta sa sa pomaly zvažuje…
A
A
A
A
A
A
A
A
… a pri prechode úzkym pásom stromov vidieť značenie so smerovou šípkou.
A
A
A
A
A
A
A
A
A
Cesta je využívaná rekreantmi ako cyklotrasa.
A
A
A
A
A
A
a
Ďalší pohľad na tatranské štíty.
A
A
A
A
A
A
A
Dole kopcom trasa opäť nadobúda dobrodružný charakter, pretože odbočka (v mieste modrej šípky) z poľnej cesty nie je každoročne zreteľná. V prípade, že na ňu nenarazíte, dostanete sa rovno na asfaltovú cestu (ružová šípka) a po nej do Šuňavy.
A
A
Ak sa vám šťastne podarí odbočiť, pôjdete popri poli, kde sú každý rok vysadené iné plodiny, smerom k včelím úľom (oranžová šípka na mape). Odtiaľ smeruje trasa popri potoku až k betónovému mostíku, po jeho prekročení (zlom trasy doprava) vedie cesta priamo k osamelému stromu, pod ktorým je kríž.
A
A
A
Strom s krížom – pohľad z diaľky.
A
A
A
A
A
A
A
A
Strom s krížom – detail. Odtiaľ je už Šuňava na dohľad.
A
A
A
A
A
A
A
A
A
A
Hneď na začiatku dediny, pri Parku dvoch morí je možné v príjemnej reštaurácii načerpať ďalšie sily.
A
A
A
A
A
A
A
Šuňava – Park dvoch morí (8)
Obec Šuňava leží presne na rozvodí. Zrážková voda, ktorá spadne na východnú časť obce odteká potokom Lopušná, prameniacim v obci, do rieky Poprad a potom povodím Dunajca sa v Poľsku vlieva do Visly. Tá preteká mestom Varšava a pri Gdaňsku ústi do Baltického mora. Zrážková voda zo severozápadnej časti obce steká do Šuňavského potoka a odtiaľ do Váhu a Dunaja, ktorý sa vlieva do Ćierneho mora. Hneď vedľa kostola vo Vyšnej Šuňave sa nachádza park dvoch morí, ktorý je situovaný na mieste, ktorému sa hovorí aj hydrologická strecha strednej Európy.
Park dvoch morí
A
A
A
A
A
A
A
Park dvoch morí
A
A
A
A
A
A
A
Informačná tabuľa v Parku dvoch morí.
A
A
A
A
A
A
A
V parku dvoch morí začína aj náučný chodník, ktorý sa vo veľkej miere prelína s Uhorskou cestou
A
A
A
A
A
A
A
Z Parku dvoch morí vedie trasa krátkym úsekom v súlade so žltým značkovaným chodníkom. Ešte donedávna tadiaľ viedla modrá značka, ktosi však modrý značkovaný chodník pred nedávnom odstránil. Na turistických mapách ako aj na mape Uhorskej cesty je zaznačený modrý značkovaný chodník. Trasa je je značkovaná symbolmi UC.
Značenie trasy od Parku dvoch morí: UC – Uhorská Cesta
A
A
A
A
A
A
A
Trasa vedie od dediny hore strmým svahom a zatáča sa doľava. Žltá značka sa zakrátko stáča niekde vpravo a Uhorská cesta pokračuje v priamom smere. Značenie UC je všade viditeľné.
Lúky vystrieda krátky les, z ktorého vyjdete na Barno.
A
A
A
A
A
A
A
Na Barne sa nachádza informačná tabuľa náučného chodníka. Tu sa prekvapivo dozvedáme, že názov Barno pochádza z Maďarčiny od slova “barna” – hnedý. Je to dosť prekvapivé tvrdenie, nakoľko všetky okolité toponymické názvy sú slovenské. Barno je charakteristické množstvom barín, ktoré nachádzame doslova na každom kroku. Názov Barno odvodený od slovenského slova “barina” je jav omnoho prirodzenejší a logickejší.
A
A
A
Po niekoľko desiatkach metrov od informačnej tabule na Barne zabočíte doprava, dolu svahom.
A
A
A
A
A
A
A
A
A
A
A
A
A
A
A
Cesta od informačnej tabule vedie pozdĺž umelo vytvoreného koryta, zrejme pozostatok po zásahu buldozéra, ktorého okraje počas desaťročí postupne zarástli stromami.
A
A
A
A
A
A
Koryto postupne prechádza v poľnú cestu, ktorá ústi na veľkej odstavnej ploche. Na jej konci vpravo vedie hore kopcom nenápadný chodník k prameňu Hornádu, ktorý sa odtiaľto nachádza vo vzdialenosti necelých 100 metrov.
A
A
A
A
A
Zhruba po sto krokoch hore kopcom od odstavnej plochy sa po ľavej strane nachádza romanticky vyznačené miesto prameňa Hornádu. Značka je osadená v tôni medzi stromami, takže ju ľahko možno prehliadnuť. Skutočný prameň sa však nachádza o niekoľko desiatok metrov vyššie.
A
A
A
A
A
A
A
Prameň Hornádu. Od Prameňa trasa vedie späť na odstavnú plochu a odtiaľto pozdĺž Hornádu, ktorý je v týchto miestach ešte maličkým potôčikom, dole miernym svahom po poľnej ceste.
A
A
A
A
A
Poľná cesta vedúca popri rieke (snáď ešte riečka) Hornád.
A
A
A
A
A
A
A
Hornád ešte ako maličký potôčik.
A
A
A
A
A
A
A
A
Kráčajúc po ceste zakrátko po ľavej strane minieme studničku pod bukom. Od nej zopár desiatok metrov nižšie je odbočka vľavo hore svahom, ktorou sa dostaneme späť na lúky Barna. Od tohoto miesta je už Uhorská cesta identická s náučným chodníkom.
A
A
A
A
A
A
A
A
Poľná cesta vedie popri osamelom strome a ďalej dole svahom…
A
A
A
A
A
A
A
…popri jazierku, ktorého prítok pramení niekoľko desiatok metrov nad ním. Sú obdobia, kedy je jazierko vyschnuté.
A
A
A
A
A
A
Jazierko na Barne.
A
A
A
A
A
A
A
Cesta sa mierne zvažuje a v pozadí vidieť opäť tatranské štíty.
A
A
A
A
A
A
A
Poľná cesta pretína potok, ktorý je prítokom potoku Lopušná a pokračuje náučným chodníkom až do Nižnej Šuňavy.
A
A
A
A
A
A
Náučný chodník šuňavského chotára. Uhorská cesta prechádzajúca Śuňavou takmer celú trasu kopíruje náučný chodník. Odlišuje sa iba krátkou odbočkou k pameňu Hornádu. V Šuňave pri kostole Všetkých svätých a parku dvoch morí Uhorská cesta končí.
A
A
A
A
A
A
Mapa Uhorskej cesty je dostupná v kníhkupectvách po celom Slovensku, v informačných centrách Štrby a Šuňavy, prípadne Vám ju môžeme zaslať poštou na dobierku. Cena mapy je 2 eura + poštovné. Objednávky zasielajte na info1sgo2sk (1=@, 2=.)
Podrobnosti o historickom pozadí Uhorskej cesty nájdete v Štrbských novinách, ktoré si v tvare PDF môžete stiahnuť TU.
Prajem príjemnú turistiku.
Oskár Cvengrosch