Pôvod Alanov
Alani sú súčasnou historiografiou charakterizovaní ako indoeurópske kmene iránskeho pôvodu. Viacerí starovekí autori ich radia medzi Skýtov, Ammianus Marcellinus je konkrétnejší a uvádza, že pochádzali od Massagetov a dodáva, že nevedia čo je otroctvo, pretože všetci sú splodení z urodzeného semena. Sú urastení a pekní, majú stredne plavé vlasy, naháňajú strach už svojim pohľadom. Vďaka ľahkým zbraniam sa pohybujú šikovne a rýchlo.
Podľa Herodota Massageti boli pôvodom skýtske kmene, uctievali slnko, boj viedli na koni aj pešo. V boji používali oštepy, šípy a ich obľúbenou zbraňou boli bojové sekery, zvané „sagaris“. K výrobe zbraní a brnenia používali len meď a zlato. Kraj Massagetov Herodot kladie na východ od Kaspického mora, do oblasti povodia rieky Syrdarja východne od Aralského jazera.
Naproti tomu Ammianus Marcellinus opisuje Alanov vedľa Masagetov a tých vedľa kmeňa menom Aremfai. Kmeň menom Aremfai identifikuje pomerne presne. Na ich území končia Rhipaiské hory (Tatry – Bieščady) a obtekajú ho rieky Chronios (Hron) a Bisula (Visla). Obyvateľstvo tejto krajiny charakterizuje ako ľudí spravodlivých, ktorí sú známi svojou prívetivosťou. Presne na tomto území severného Slovenska a juhovýchodného Poľska sú v neskoršom období zaznamenaní Bieli Chrobati. Ich meno „Chrobati“ je identické s deformovaným zápisom Aremfai, pôvodne Charembai – Chareb(ai) – Chrob(ai).
Mapa strednej Európy zobrazujúca toponymické názvy nesúce meno “úhor”. Jedná sa nielen o názvy krajín, ale aj riek, potokov a obcí. Vysoká koncentrácia týchto názvov sa nachádza na celom toku povodia Visly, ako aj v historickej oblasti Mazovska. Zobraziť mapu v rozlíšení 836 x 966
Na prvý pohľad sa črtajú dve odlišné lokality s obyvateľstvom rovnakého mena. Massageti v oblasti Aralského jazera a Massageti na území historického Mazovska. V historiografii to však nie je nič ojedinelé. Je veľmi pravdepodobné, že tieto lokality obývalo rovnaké etnikum, pričom jedna z lokalít bola krajinou pôvodu. Názvy „massa-geti“ (maza-geti) a „mazov-sko“ majú rovnaký etymologický pôvod v tvare slova „maz“. Maz je označenie pre blato, bariny a Mazovsko je meno barinatej krajiny. Rovnaký charakter krajiny Massagetov v Ázii opisuje aj Herodot. Sulimierski nám pripomína, že meno Massageti pochádza od slova označujúceho rybu. Je zaujímavé, že toto slovo „massa“ je identické so sanskritským „matsya“, v rovnakom význame – ryba. Tento text „massa“ v tvare „MACCIUS“ nachádzame aj na minci typu Biatek, ktorý bol nájdený výlučne na území dnešnej Bratislavy. Minca MACCIUS je známa tým, že je na nej zobrazený vlk, z ktorého pysku vyvierajú dva pramene – symbol rozvodia. Na druhej strane je zobrazený úhor – ryba. V súlade s doposiaľ uvedeným nebude náhodou, že v rámci územia Poľska má práve oblasť Mazovska najvyššiu koncentráciu toponymických názvov nesúcich meno „úhor“, poľsky węgorz (čítame „vengož“).
Slovenská minca MACCIUS nájdená v lokalitách na území Bratislavy. Datovaná je do obdobia počiatku letopočtu a jej pôvod je nesprávne prisudzovaný akýmsi anonymným Keltom.
Povedľa „mazovských“ Massagetov, v súlade s výpoveďou Ammianusa, umiestňuje Alanov do oblasti prameňov Dnepra, Volgy a Západnej Dviny aj Ptolemaios. Kraju dominuje Valdajská vrchovina (Volchonský les), ktorú on nazýval Alaunské vrchy a vedľa nich žijúci národ Alanov.
Mapa zobrazuje expanziu Alanov zo severu z Alanských vrchov na rozvodí smerom na juh do Pričiernomorskej oblasti a ďalej do Médie (Irán) a Indie. Zobraziť mapu v rozlíšení 1500 x 857
Pôvod Alanov v týchto končinách potvrdzuje aj Mavro Orbini, ktorý úvádza: „O pôvode Alanov napísal Pietro Crusber v svojej práci o severných národoch, kde poznamenáva, že boli venedským, alebo slovanským plemenom. To isté potvrdzuje i Matthia Meccouita v 13-tej hlave I. knihy, kde píše, že Alani, Vandali, Svévi a Burgundi pochádzali z poľských zemí a hovorili jedným a tým istým poľským alebo slovanským jazykom. O tom píše i Geremia Russo v svojich letopisoch. Giambulari a Irenico potvrdzujú, že Česi (Bohemi) vzišli zo zmienených Alanov, ktorých Carlo Vagriese nazýva slovanským plemenom“.
Spojenie Čechov s Alanmi je možné vidieť v povesti o Čechovi a jeho bratovi menom Lech. Obaja so svojimi družinami žili Charvátskej zemi pri rieke Visle, čiže v Chrobatii. Východnú časť územia Chrobatov tvorila Halič, kde sídlili Alani a severne bolo Mazovsko s tam žijúcimi Massagetmi. Ako je známe z povesti, Čech opustil krajinu a usídlil sa v Bohemii.
Stredoeurópsky pôvod Massagetov a Alanov potvrdzuje i Prokopios z Kaisareie, ktorý uvádza, že rímsky vojvodca Belisar bol pôvodom z tej časti Germánie, ktorá sa nachádza medzi Thrákiou a Ilýriou, teda z oblasti trojuholníka: Panónia – Matra – Biharsko. K tomuto dodáva: Aigan, jeden z jeho veliteľov, bol z rodu Belisarovho a pochádzal z krajiny Massagetov, ktorí sa teraz nazývajú Huni. Samotné meno Belisar má slovanské meno prameniace v slove „beli“ (biely) alebo „beliš“. Priezvisko Beliš a jeho deriváty je dodnes frekventovaným menom na východe Slovenska.
Meno obľúbenej zbrane Massagetov, bojovej sekery zvanej „sagaris“, je foneticky identické so slovanským slovom „sekera“. Táto bojová sekera bola typickým prvkom kultúry šnúrovej keramiky, ktorá sa rozkladala na rozľahlých územiach strednej Európy, v centre ktorej sa nachádzalo Mazovsko. Bojová sekera ako prvok hmotnej kultúry našich predkov je ďalším čriepkom, ktorý poodhaľuje nešťastné ideologické zásahy na poli historiografie.
Skýtsky lukostrelec držiaci “sagaris”, vyobrazený na váze gréckeho maliara Euphroniosa (510 – 500 p.n.l., Louvre). „Sagrais“ je výraz etymologicky zhodný so slovanským slovom „sekera“, tvarovo a proporcionálne identický s valaškou
Pôvod mena Alanov
Meno Alanov podľa Ammianusa pochádza od názvu hôr a zároveň dodáva, že kedysi sa volali Massageti a Albani. Slovo Alba, odvodené od ich mena Albani je výraz, ktorý sa naozaj používal pre pomenovanie pohorí (napr.: Alpy). V latinčine „alba“ značí biely a takéto meno možno vnímať aj v spojení so zasneženými – bielymi štítmi vrchov. Lenže v mene Alani, respektíve Halani ako ich nazýva Ammianus, na prvý pohľad žiadnu horu nevidieť. Ak však vezmeme do úvahy častú deformáciu pôvodných slovanských slov, ktoré pri latinskom zápise strácajú počiatočný znak, nejasný obraz nadobudne presné kontúry. Vložením „B“ na začiatok dostaneme totiž slovanské slovo „Belani“, ktoré je pojmovo identické s latinským „alba“, od ktorého pochádza ich iné meno – Albani.
Je očividné, že meno Alan – Alani má slovanský pôvod. Ten je čitateľný nielen v samotnom mene „biely“, ale aj stavbou koncovky „-an“, respektíve „-ani“ (Belani – Alani). Ammianusov tvar „Halani“ má veľmi blízko ku gréckemu slovu Χέλι (xéli), čo v preklade značí „úhor“. Úhor je ryba a hovorili sme, že na území mazovských Massagetov je vysoká koncentrácia toponymických názvov nesúcich meno „úhor“. V súvislosti s tým vieme, že meno Massageti pramení v mene ryby a Alani predsa pochádzali od Massagetov! Tento vzťah „úhor – biely“, ktorý niesli v svojom mene Alani, sa v tvare aal (Ala-ni) dochoval aj v dnešnej nemčine v rovnakom význame – „úhor“. Grécke slovo xéli: úhor – hada pripomínajúcu rybu nachádzame i u súčasných kaukazských Alanov v slovách xilag, xelage, xelun, yelgina, uallon. Tieto alanské slová však už neoznačujú rybu-úhora, ale tvarovo príbuzného hada – zmiju. V osetskom digorskom dialekte xælagæ (zmija), vyplýva zo slovesa xelun – plazím sa. Nuž a úhor je ryba, ktorá sa plazí po zemi. Podobnosť s osetinskou formou naznačuje i bulharské хлъзгам се (kĺžem sa). Bulharský výraz chala, označuje mýtické, rozprávkové zviera, spravidla opisované ako ohromný, plazu podobný drak.
Berúc do úvahy túto etymológiu, môžeme povedať, že slovenský ekvivalent mena Alani, bude tvar: Uhri, alebo snáď ešte výstižnejšie: Bieli Uhri. Je iba náhoda, že slovenské slovo „úhor“, ktorým boli pomenovaní Uhri „pochádza od názvu hôr“, ako hovorí Ammianus, teda od samotného slova „hor – hora“? Slovo „úhor“ je pomenovanie ryby, ktorá bola charakteristická pre horské oblasti európskeho rozvodia. Ryby, ktorá sa plazila po vlhkej tráve horou, teda „u hory“. Túto rybu plaziacu sa horou bolo možné nájsť napríklad na rozvodí v Suebskej Hure (dnes Jura), v podhorí Tatier (Šuňava, Šoldov), ale aj v Alanských vrchoch (Valdajská vrchovina). Na rovinách na strednom toku rieky Visly, medzi Tatrami a Alanskými vrchmi, na hranici rozvodia, sídlili aj európski Massageti. Ako nám zaznamenali starovekí autori, celú túto oblasť obývali biele, vojnou pobláznené kmene. Spriaznenosť Masagetov – Alanov s rybami musela byť kedysi naozaj mimoriadna, pretože poznačila mnohé európske jazyky. Meno mazovskej rieky Visla, sa v tvare „viš“, respektíve „fiš“, dostalo do jazykov západnej Európy vo význame „ryba“. Naproti tomu Maďari pre pojem ryba používajú nedeformovaný tvar „hal“, podľa mena „Halani“, ktorý spomenul v súvislosti s Alanmi Ammianus. Skrátenú formu v tvare „aal – eel“ nájdeme však aj v mnohých európskych jazykoch. Tieto už slúžia na pomenovanie konkrétneho druhu ryby u nás známej ako „úhor“.
Oskár Cvengrosch
(podľa knihy Tajné dejiny Slovenov a Uhorska – Uhri boli Slovania)
TENTO TEXT A MAPY JE MOŽNÉ VOĽNE ŠÍRIŤ ZA NASLEDOVNÝCH PODMIENOK: bude uvedený autor a pod ním nasledovný text: podľa knihy Tajné dejiny Slovenov a Uhorska
Viac nájdete v knihe Tajné dejiny Slovenov a Uhorska
