Zhrnutie

Historickí Germáni ako aj Uhri sú v dnešných učebniciach dejepisu opisovaní ako cudzojazyčné etniká. Napriek zložitým a nepravdepodobným konštrukciám opisujúcich ich „cudzosť“, sme tomu všetci na čas uverili. Rozvoj vedy v oblasti genetiky však odhalil nezmyselnosť týchto vžitých téz, ktorých pravdivosť bola postavená iba na neustálom opakovaní. Genetika zvýraznila nepravdepodobnosť tvrdenia o príchode Slovanov v 5. – 6. storočí, spochybnila indoeurópsky pôvod obyvateľov západnej Európy, odhalila pôvod indickej védickej kultúry v slovanských tradíciách a potvrdila prítomnosť Slovanov na obrovských územiach Európy minimálne už od doby bronzovej. Pod ťarchou týchto jednoznačných dôkazov je nevyhnutné prehodnotiť pojmový historický aparát a zmietnuť zo stola vžité a nepravdivé tézy. Je potrebné vytvoriť tézy nové, postavené na dôkazoch, ktoré by sa vzájomne dopĺňali a plasticky vykresľovali pravdepodobnejší priebeh dejinných udalostí.

Počas „demaskovania“ dejín som narazil na veľké množstvo historických nezrovnalostí, ktoré som popísal v knihe Tajné dejiny Slovenska, Slovenov a Sloveniek. Stále to však boli len sekvencie odhaľujúce nelogickosť a nepravdepodobnosť oficiálnej historickej konštrukcie. Naďalej som hľadal pojivo, ktoré by spájalo tieto sekvencie do uceleného logického celku, ktorý by bol v súlade s čo najširším záberom historických záznamov a zároveň by rešpektoval výskum v oblasti genetiky a bol aj v súlade s jazykom, tradíciami a toponýmiou. Ten stmeľujúci prvok sa mi nakoniec podarilo objaviť. Je ním rozvodie a ryba – úhor. Na týchto aspektoch som vybudoval teóriu, ktorá je kompaktná a nenásilným širokospektrálnym spôsobom dáva logické odpovede tam, kde oficiálne historické tézy prekračujú rámec „normálnosti“.

Teória sa odvíja od pôvodu historického mena Uhor, ktorý pramení v mene ryby zvanej úhor. Vysoký výskyt úhorov v oblasti rozvodia bol zdrojom pomenovania množstva toponým, ktoré pretrvali dodnes. Avšak po úhoroch boli pomenované nielen rieky, potoky, hory, mestá a územia, ale ich meno sa prenieslo aj na obyvateľstvo žijúce v oblasti rozvodia. Kmene Uhrov žijúce na rozvodí, boli bielym plemenom, preto ich história pozná aj pod menom Bieli Uhri. V historických zdrojoch sa však ujal odvodený tvar – Germáni. Etnickým jadrom Bielych Uhrov – Germánov boli Suevi zvaní aj Slávi, Sloveni (dnes Západní Slovania), ktorí obývali obe strany rozvodia kontinuálne od doby bronzovej. Pomenovania Bieli Uhri a Germáni majú spoločný etymologický pôvod, prameniaci v mene tejto nezvyčajnej ryby, svojím tvarom pripomínajúcej hada. Spoločný pôvod je doložený rozsiahlym dôkazovým materiálom rešpektujúcim vyššie spomínané aspekty, ktorý som zhromaždil v ďalšej knihe Tajné dejiny Slovenov a Uhorska – Uhri boli Slovania.

Európske rozvodie – krajina “u hory” (pod Tatrami) – miesto mohutnej migrácie úhorov z baltského úmoria do úmoria čiernomorského.

Stručne o teórii

Životný cyklus úhora (ryby) nie je dodnes známy do všetkých detailov. V Európe sa vyskytuje v povodiach riek vtekajúcich do morí Atlantického oceánu, Stredozemného mora a Barentsovo mora. Migrácia úhorov z týchto oblastí do čiernomorského úmoria nie je v súčasnosti potvrdená žiadnym výskumom. Vzhľadom na výskyt úhorov zaznamenaný na hornom toku Dunaja je však takýto jav veľmi pravdepodobný. Zmienka zo 6. storočia týkajúca sa hojného výskytu úhora na hornom toku Dnepra podporuje tento predpoklad a zároveň vypovedá o výrazne odlišných prírodných pomeroch v staroveku oproti súčasnosti. V dávnejších dobách boli v Európe známe tiahnutia lososov a jeseterov proti prúdu riek. Je veľmi pravdepodobné, že vlhkejšie prírodné pomery, ktoré panovali v tých časoch v Európe umožňovali aj masívnu migráciu úhorov cez hranicu rozvodia.

Teória predpokladá vysoký výskyt úhorov na oboch stranách európskeho rozvodia, hlavne na línii Suebska Jura – Valdajská vrchovina. Tento predpoklad podporuje vysoký výskyt toponymických názvov nesúcich meno „úhor“ v rôznych jazykových mutáciách. Jedná sa prevažne o názvy riek v širšej oblasti rozvodia, ako v čiernomorskom, tak v „atlantickom“ úmorí. Zásahom človeka došlo k výrazným zmenám prírodných pomerov na rozvodí, mnoho močaristých oblastí bolo vysušených, čím došlo k prerušeniu migračných trás. Značný podiel na zdecimovaní európskej populácie úhorov mal aj vysoký výlov tejto “chutnej ryby bez kosti“. Popularitu úhora minimálne ešte v 15. storočí prezentuje aj obraz Posledná večera od Leonarda da Vinci, kde autor obrazu zobrazuje Krista a jeho učeníkov ako jedia úhora s pomarančovými plátkami.

Hospodársky význam úhorov bol mimoriadne dôležitý pre obyvateľstvo strednej Európy a vzhľadom na tieto skutočnosti sa stal ideovou predlohou pre pomenovanie rozľahlého pásu hôr tiahnuceho sa rozvodím. Horské chrbty rozvodia sa podľa neho nazývali Uhorský les, v historických zdrojoch zaznamenaný ako Hercyynsky les (Uherkynsky les). V severnejších oblastiach rozvodia bol reťazec pohorí známejší ako Rybie vrchy, ktoré grécki historici zaznamenali foneticky príbuzným tvarom Rhipaey (Riba-ey). Prvé zmienky o Rybích vrchoch pochádzajú už zo 7. storočia p. n. l., Hercynsky (uherkynsky) les sa spomína trochu neskôr – v 4. storočí pred naším letopočtom. Vzhľadom na oba slovanské názvy je možné už v tomto období hovoriť o území rozvodia ako o území obývanom slovansky hovoriacim etnikom.

V tomto období územia južne od rozvodia obývali kmene, ktorých mená mali súvis s rybou – úhorom alebo prostredím, v ktorých ryby žijú, teda s vodou. Ich mená sú v sanskrite a v dnešných slovanských jazykoch identifikovateľné ako ryba, úhor, voda. Menovite to boli Ilýri, Gali, Quadi, Helveti, ale aj Jazygi, Jasi, Osi, Aorsi, Asaioi. Vzhľadom na to, že sa jednalo o biele plemeno, mnohé tieto kmene boli známe aj pod menom „belani“ respektíve „bialani“, v historických zdrojoch zaznamenaní bez počiatočného znaku ako Alani. Slovanské slovo „bial(y)“ sa stalo aj predobrazom dnešného nemeckého slova „aal“ – úhor. Významná časť týchto južnejších kmeňov bola Rimanmi „scivilizovaná“ a dostala plošné pomenovanie Gali alebo Kelti. Všetky historické ako aj súčasné územia s menom Galia-Galicia ležia (ležali) v Európe na rozvodí.

Kmene žijúce pozdĺž Uherkýnskeho lesa na línii Suebska Hura (Jura)  – severné Karpaty ostali slobodné (suebodné, záh.), teda nescivilizované. Boli to Slávi – Suebi. Starovekí historici nám zanechali správy, že tu žilo „biele vojnou pobláznené“ obyvateľstvo, pre ktoré sa zaužívalo všeobecné pomenovanie Germáni. Títo Germáni boli „bieli“ a ich meno pochádzalo od dunajských Uhrov, ktorí si hovorili Dungri (Tungri) podľa rieky Dunag (dnes Dunaj). Dunajskí Uhri – Ugri (známi aj ako Jasi, Quádi, Osi, Alani) obsadili povodie rieky Main, ktorá sa stala súčasťou ich mena v tvare Uger-main (Ugermani – Uhri na rieke Main) alebo Ale-main (Uhri na rieke Main). Tvar Allemagne dodnes používajú Francúzi pre označenie západnej časti „scivilizovaných“ Germánov – dnešných Nemcov.

Východná časť Uhrov mala v svojom mene zakomponovanú „vizuálnu podobu úhora s hadom“, takže boli známi ako „vendže“. Táto logika sa dodnes uchovala v poľskom jazyku v slove węże (čítame ako „venže“), ktoré prekladáme ako „hadi“. V starovekých zdrojoch boli zaznamenaní ako Vendi, Vinidi, respektíve Venetti a boli označovaní ako východní Germáni. Venettský zväz kmeňov známy ako Bieli Huni vpadol do Indie, ktorá dodnes nesie po nich meno Vinidia, respektíve Inidia (India). Ďalší Venedský zväz známy pod menom Alani operoval severne od Čierneho mora a v oblasti Kaukazu a Iránu. Tretia významná skupina sa usídlila v Anatólii v tom čase známej ako Galatia a založila mesto Ankara (Ungara). Mesto Frýgov – Gordion, premenovali na Vindia.

Germáni boli biele plemeno – pôvodní európski Uhri, ktorí boli spájaní s pojmom „biely“, vďaka čomu sa v ojedinelých prípadoch zachovalo v písomných zdrojoch pomenovanie Bieli Uhri. Na východe a juhu germánskeho (rozumej slovanského) sveta dochádzalo k sarmatizácii Uhrov – miešaniu „bielych“ z inými plemenami (prevažne haploskupiny I2 a N), čím došlo aj k ich vizuálnemu odlíšeniu. Títo boli v terminológii neskôr označovaní ako Uhri Čierni. Čierni Uhri obývali oblasť západnej Ukrajiny (Ugrania). V 9. storočí sa pod vplyvom historických okolností časť týchto Uhrov presunula do západnej časti Karpatskej kotliny, odkiaľ mocensky expandovali do Nitrianska a Panónie.

Historické procesy opisované v tejto teórii sú v plnom súlade s genetickou vývojovou vetvou slovanskej haploskupiny R1a. V čase pred naším letopočtom v dobe bronzovej, územie neskoršej veľkej Germánie obývala haploskupina R1a – M17. Dnešní Západní Slovania nositelia R1a – M458 sú priamymi potomkami tejto haploskupiny. Je prirodzené a oprávnené uvažovať, že aj v období medzi 8. storočím pred naším letopočtom a 4. storočím nášho letopočtu, v čase Germánov, obývali územie Veľkej Germánie nositelia haploskupiny R1a – teda Slovania, známi aj ako germánski Suevi, či Suebi.

Kultúra šnúrovej keramiky 2900 – 2350 pred n.l. (doba bronzová). Príslušníci tejto kultúry boli nositelia haploskupiny R1a.

Významným svedectvom sú aj záznamy zo staroveku, ktoré vypovedajú o tom, že Germáni a Kelti boli pokrvne príbuzní, rozprávali rovnakým jazykom, mali rovnaké zvyky a tradície, akurát Germáni boli „ešte väčší, ešte divší a ešte plavejší. Takáto charakteristika zreteľne vypovedá, že Germáni boli nositelia čistej haploskupiny R1a, Kelti – Gali boli už miešanci s miestnym neolitickým obyvateľstvom (I2) avšak stále udržujúci staré tradície ako aj jazyk. Slovanskú R1a pochádzajúcu z východnej Európy nachádzame vo významných percentuálnych pomeroch v populácii dnešnej Indie, Iránu a Anatólie (Turecko).

Historickí Bieli Uhri zvaní Germáni boli základným genetickým jadrom európskeho slovanského obyvateľstva, ktoré ako etnikum, kultúra a jazykovo samostatná skupina prežila dodnes. Ich východná vetva – Venetti obsadili a preosídlili Irán a Indiu. Do týchto ázijských končín priniesli so sebou charakteristickú slovanskú kultúru, ktorá je dnes známa ako védická filozofia.

Textová časť teórie:

Úvod

1. Uhorská hora – kľúč k dejinám slovenských Uhrov

2. Hercynsky les – Uhorská hora

3. „Uhorská hora“ zásadným spôsobom mení známe dejiny

4. Prečo historické mená „Rhipaey, Hercynsky les, Uhri a Uhorsko“ možno spájať s pojmom úhor-ryba?

5. Úhor na rozvodí. Životný priestor a cyklus „úhora-ryby“

6. Etymologický súvis medzi pomenovaním Uhri, Uhorsko a rybou-úhorom

7. Chrobati – jedno z mnohých mien stredoeurópskych Bielych Uhrov

8. Starobylí Uhri boli známi pod menom Alani

9. Uhri – Alamani známi aj ako historickí Germáni

10. Magna Germánia, po správnosti – Magna Ugermánia

11. Bieli Uhri a Ogari – slávni muži dávnych čias (pripravujeme)

12. Sumár prvkov pokladajúci spojitosť medzi Germánmi a Bielymi Uhrami (pripravujeme)