Uhri – Alani známi aj ako historickí Germáni

Jazykový „doplnok“, ktorý sa „udial“ v prípade Alani – Ala(man)i sa rovnako realizoval aj s tvarom Ugri – Uger(man)i. Táto skutočnosť nie je náhodná, pretože na jednej strane tvary Uhor/Ugor a Alan (aal) označujú úhora-rybu, na strane druhej Alaman a Germán sú pomenovania synonymické. Francúzi dodnes západných, Rimanmi „scivilizovaných“ Germánov (Nemcov), nazývajú Alemani (Allemands).

Spojenie medzi Uhrami-Alanmi a Germánmi koniec-koncov potvrdzuje aj Tacitus, ktorý doslova uvádza, že názov Germánia je údajne nový, daný len nedávno, pretože si tí, ktorí prví prekročili Rýn (hranicu) a zahnali Galov, dnešní Tungri, vtedy hovorili Germáni. Toto meno patriace jednému kmeňu, nie celému národu, všeobecne prevládlo, takže potom najskôr menom Germáni sa označovali všetci porazení zo strachu pred víťazmi  a čoskoro si tak hovorili i sami od seba.

Je zjavné, že Ungri, ktorých Tacitus zaznamenal pravdepodobne v miestnom slovanskom dialekte (neskôr sa k tomu vrátim) s predponou „T“ ako „Tungri“ boli jeden kmeň, nie celý národ Germánov. Títo Tungri – Uhri obývajúci európske rozvodie svojou bojovnosťou preniesli meno Ugri aj na ostatných obyvateľov území, ktoré boli svojím charakterom podobné tým, ktoré sami obývali – močaristé územia popretkávané množstvom riek s hustými ťažko preniknuteľnými lesmi.

Na tento fakt upozorňuje Pomponius Mela (cca 43 n.l.), pri svojom opise Germánie. O Germánii píše ako o krajine, ktorá je sama o sebe ťažko priechodná, pretože je tam veľa riek. Členitý povrch je tvorený početnými pohoriami a do značnej miery je nepriechodný s jeho lesmi a močiarmi. Jadrové územie Ugermanov (Germánov) Dionysius Periegetes umiestňuje pozdĺž pohorí Hercynskeho lesa, teda na rozvodie, na územie Uhrov. Zároveň o Germánoch hovorí ako o bielych kmeňoch, ktoré sú vojnou pobláznené. Inak povedané, slobodné za každú cenu. Zmienka o „bielych kmeňoch“ vypovedá a dokladá etymologickú správnosť v označení „Bielych Uhrov“ ako Germánov, ako aj o spojení „biely – aal“ či latinského alba (v preklade biela).

Samotné tvary „Tungri – Ugri – Ugermani – Germáni“ majú spoločný základ v tvare GER, ktorý je identický so slovanským slovom GOR, najčastejšie známy vo význame „gora“ (hora). Fakt, že jadrovým územím Uhrov – Germánov bol Hercynsky les teda GORA, je len ďalším potvrdením správnosti etymológie.

Gaius Plinius Secundus (1. stor.) v Historia Naturalis (kniha IV., kap. 28) vymenúva päť germánskych rás: Vandalov, Ingævonov, Istævonov, Hermionov a Peucínov. Hermionov spomína vo vnútrozemí, v oblasti kde umiestnil aj Hercynsky les. K týmto Hermionom radí kmene menom Suevi, Hermunduri, Chatti a Cherusci. Meno Hermioni je až na počiatočné „H“ identické s tvarom Germáni, z čoho je možné usudzovať, že práve od týchto Hermionov pochádza meno Germáni. Zároveň je zrejmé, že ide o slovanskú jazykovú skupinu TYP „H“, ku ktorej prináležia dnešní Česi, Moravania a Slováci (kedysi aj Rakúšania a Maďari). No a zároveň je z vyššie uvedeného zrejmé, že títo Hermioni majú v mene základ „HER“ identický s tvarom Hercynsky, takže je možné ich nazývať Uhermioni, respektíve „Uher – mioni“, „Uher-menovaní“,  alebo inak: „tí s menom Uhra“. Kmene Hermionov boli Suevi, teda Slávi; Hermunduri, teda Uhorskí Turi; Chatti, teda Čadi a Cherusci, teda Chrobati (Chervski, Chorvatski).

Nie je náhoda, že jazyková príbuznosť jazykov a nárečí dnešných Slovákov, Moravanov a Čechov je tak vysoká, napriek tomu, že sa jedná o krajiny, ktoré v historických časoch prináležali k rozličným štátnym útvarom. Napriek veľkým vzájomným vzdialenostiam, všetky tri krajiny sa nachádzajú na rozvodí, kde sa nachádza historicky známy Herkynsky les, hranica rozvodia, avšak úhorov je tu dnes už žiaľ podstatne menej.

Pokračovanie

Oskár Cvengrosch

Predchádzajúce časti:

Uhor, Uhri – starobylé meno stredoeurópskych Slovanov I(1)

Uhor, Uhri – starobylé meno stredoeurópskych Slovanov I(2)

Uhor, Uhri – starobylé meno stredoeurópskych Slovanov I(3)

Uhor, Uhri – starobylé meno stredoeurópskych Slovanov I(4)

Uhor, Uhri – starobylé meno stredoeurópskych Slovanov I(5)

Uhor, Uhri – starobylé meno stredoeurópskych Slovanov I(6)

Uhor, Uhri – starobylé meno stredoeurópskych Slovanov I(7)

Uhor, Uhri – starobylé meno stredoeurópskych Slovanov I(8)

TENTO TEXT JE MOŽNÉ VOĽNE ŠÍRIŤ ZA NASLEDOVNÝCH PODMIENOK: bude uvedený autor a pod ním nasledovný text: podľa knihy Tajné dejiny Slovenov a Uhorska

Viac nájdete v knihe Tajné dejiny Slovenov a Uhorska