Chrobati – jedno z mnohých mien stredoeurópskych Bielych Uhrov
V súvislosti s výskytom úhora na línii rozvodia sa objavujú dve základné „prostredia“, v ktorých dochádzalo k prechodu z úmoria do úmoria. V prevažnej miere sú to hory a vrchy, v menšej miere to boli bažiny – pripjaťské močiare, bažiny v oblasti Valdajskej vrchoviny, mokrade medzi Valdajskou a Haličskou vrchovinou. Tento fakt spomína Pomponius Mela (asi 1. stor.), ktorý charakterizuje Herkýnsky les ako „neschodný les a bažiny“. Špecifickou a mimoriadne vhodnou oblasťou boli „horské mokrade“, na Slovensku napríklad bažiny v oblasti dnešnej Štrby (rieky Poprad – Váh) a Šuňavy ležiace v nadmorskej výške 850 metrov nad morom.
V rámci „uhorského prostredia“ (na línii rozvodia) sa vrchy a mokrade ako životné (preklenovacie) prostredie „úhorov“ stali pre miestnu časť obyvateľstva názvoslovne vzájomne synonymické. Z tejto reality vznikli spoločné výrazy pre „vrch“ (horu) a „mokraď“ (bažinu). Základom prvej dvojice slov sa stal tvar „MKR“ (MGR), ktorý nachádzame v slovenskom slove „magura“ (vrch) a „mokrina“ (močiar). Označenie „magura“ sa v prevažnej miere nachádza na území severného Slovenska, v menšej miere v južnom Poľsku. Vrchy a pohoria „magura“ sa teda vyskytujú buď priamo na rozvodí, alebo v jeho blízkosti. Obdobne to je i v ďalšej slovenskej dvojici slov – Mora(va) – Hora(va), kde určitým preklenovacím a spojovacím jazykovým prvkom je Ora(va) (leží na rozvodí), bez počiatočného znaku – M, H. Geograficky je známe, že územie horského prostredia Oravy je len „na skok“ od rovinných a močaristých oblastí Moravy. Samotná rieka Morava pramení na rozvodí pod vrcholom Králického Sněžníka, len pár stoviek metrov od poľskej rieky rovnomenného názvu Morawka, kedysi nazývanej Morawa (povodie Odry). V tejto súvislosti je možné spomenúť zaujímavý fakt, že pokiaľ pre „horskú rybu“ sa u našich predkov zaužíval výraz „úhor“, pre ten istý druh ryby avšak žijúcej iba v mori zase „murena“.
Tvar „magura“ ako pomenovanie Uhrov v 15. storočí spomína Jan Aventinus. Ten doslova uvádza, že Uhri sa vo svojom rodnom jazyku nazývajú Maegari (Maguri, Magurania). Rovnako Porfyrogenet o niekoľko storočí skôr nazýva jeden z kmeňov Uhrov menom Megeri (Μεγέρη) – Maguri. Maguri (Magurania) boli časťou Uhrov obývajúcich prevažne územie dnešného severného Slovenska, povodí horných tokov riek Poprad – Váh, San – Uh (bývalý kraj menom Hungu). V tejto oblasti sa do dnešných dní zachovali toponymické názvy so slovom „Magura“. Toto územie sa prekrýva s južnou oblasťou územia, ktorú starovekí dejepisci zaznačili ako Chrobatia, kde žili Bieli Chrobati. Chrobati (neskôr nazývaní Charvati, Chorváati, Korutánci) boli obyvatelia rozvodia, žijúci na „chrbtoch hôr“ a v týchto oblastiach ich potomkov rovnomenného mena nachádzame dodnes.
Spojitosť historických Bielych Chrobatov s rozvodím a tým pádom aj s Uhrami je zreteľná. Na severe vo Valdajskej vrchovine (Alanské vrchy) sídlili Kriviči, ktorých meno je foneticky blízke tvaru Chrobat-Chorvat (Korvat – Krivič – KRV). V historických zdrojoch sú Kriviči opisovaní ako obyvatelia hôr. Na úseku severné Karpaty – Sliezsko žili už spomínaní Bieli Chrobati a historickí Charváti, Porfyrogenet spomína Chorbatov aj v oblasti Suebska Jura – Český Les – Šumava. Nie je nezaujímavé, že slovo šuma, ktoré tvorí základ mena horstva „Šumava“ v dnešnej chorvátčine značí „les“. Územie Chrobatov sa cez Schwarzwald tiahlo až do dnešného Švajčiarska, kde prítomnosť Chrobatov neďaleko Bodamského jazera (kedysi známe ako Venetské jazero) dodnes pripomína horstvo menom Chrobach. Chrobach má na strednej Morave svojho menovca – vysočinu Chřiby.
Švajčiarsko-nemecké pohraničie a v ňom pohorie menom Chrobach (zvýraznené červenou)
Možno povedať, že Chrobatov – Charvátov – Chorvátov – Krivičov či už dnes, ale aj v minulosti prevažne nachádzame práve na línii na rozvodia! Konštantín Porfyrogenet uvádza, že meno „Chrobat“ (Χρωβάτοι) v reči Sclavov znamená „tí čo obývajú veľké územie“(1) alebo „tí čo majú mnoho zeme“(2). Význam „mnoho zeme“ či „veľké územie“ zreteľne súvisí chrbtami hôr Hercynskeho lesa tiahnucimi sa od Suebskej Hury (Jury) po Alanské vrchy (Valdajská pahorkatina), kde sídlili Kriviči. V takomto ponímaní teda pojem „veľké“ možno vnímať ako označenie dĺžky územia, ktoré obývali Chrobati. Avšak „mnoho zeme“ sa dá interpretovať aj tak, že ich obce (vsi) nachádzajúce sa na línii rozvodia boli súčasťou mnohých krajín – Uhorska, Poľska, Bavorska, Čiech atď.
Uhri obývajúci chrbty hôr rozvodia boli teda Chrobati. Uhri obývajúci povodia riek jednotlivých úmorí mali rôzne mená, prevažne súvisiace s ich charakteristickou bielou farbou. Vo všeobecnosti však títo obyvatelia oblasti úmoria mali v mene aj tvar „more“ (podľa úmoria a podľa mien riek, ktoré sa do mora vlievali), teda „Moravci, Moravania, Mokrani“. Poliaci pre úmorie poznajú výraz „zlewisko“. Zámena znakov Z – S nie je v rámci slovenčiny – češtiny - poľštiny nič výnimočné, takže „zlewisko“ je možné interpretovať ako „slevisko“ či „slévsko“. Obe varianty sú nápadne podobné tvaru „slev – slav“, v ktorom pramení historické meno „Slevi“ – „Sloveni“. Na Záhorí a Morave vzhľadom na ich miernu nárečovú odlišnosť (L-U) sa „Slevi“ mení na „Suevi“. Suevi perom Tacita boli najväčším kmeňovým zoskupením Ugrov – Ugermanov, ktorých v historických zdrojoch poznáme pod menom Germáni.
Oskár Cvengrosch
Predchádzajúce časti:
Uhor, Uhri – starobylé meno stredoeurópskych Slovanov I(1)
Uhor, Uhri – starobylé meno stredoeurópskych Slovanov I(2)
Uhor, Uhri – starobylé meno stredoeurópskych Slovanov I(3)
Uhor, Uhri – starobylé meno stredoeurópskych Slovanov I(4)
Uhor, Uhri – starobylé meno stredoeurópskych Slovanov I(5)
Uhor, Uhri – starobylé meno stredoeurópskych Slovanov I(6)
TENTO TEXT JE MOŽNÉ VOĽNE ŠÍRIŤ ZA NASLEDOVNÝCH PODMIENOK: bude uvedený autor a pod ním nasledovný text: podľa knihy Tajné dejiny Slovenov a Uhorska
Viac nájdete v knihe Tajné dejiny Slovenov a Uhorska
(1) Constantine Porphyrogenitus, De administrando imperio, Greek text edited by Gy. Moravcsik, English translation by R. J. H. Jenkins, Dumbarton Oaks, Center for Byzantine Studies, Trustees for Harvard University, Washington, District of Columbia, 1967, str. 147
(2) Prof. PhDr. Richard Marsina DrSc. a kol., Slovensko očami cudzincov, Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov II, Literárne informačné centrum Bratislava, rok 1999, str.218