Úhor na rozvodí. Životný priestor a cyklus „úhora-ryby“
Úhor európsky sa rozmnožuje v oblasti Sargasového mora. V larválnom štádiu je morskými prúdmi odnášaný k európskym brehom. V tomto období vyzerá ako malá rybka. Hadovitý tvar tela nadobúda až tesne pred vstupom do brakických a sladkých vôd. V tom čase jeho valcovité telo pripomína skôr hada než rybu. V sladkovodnom štádiu úhory tiahnu proti prúdu riek až k jej prameňom na hranicu rozvodia. Tu v buď v močaristom a bahnistom alebo horskom prostredí dochádza k prechodu zo „severného“ umoria do čiernomorského.
O úhorovi je známe, že má oproti ostatným rybám špecifickú vlastnosť. Vzhľadom na veľkosť svojho tela má pomerne malé žiabre. Je to zrejme dôsledok toho, že v stave pokoja dokáže až 85 percent kyslíka potrebného pre život čerpať z vody kožou. Hrubá koža produkuje veľké množstvo slizu, ktorý mu poskytuje nielen ochranu, ale umožňuje mu aj krátky pobyt a pohyb po súši. Prechod po súši však neznamená pohyb po vyschnutej zemi. Jeho životným priestorom je bahno, k čomu je dokonale prispôsobený. Pohyb po „súši“ treba teda chápať ako pohyb mimo vodného toku po blatistej lesnej zemi na jar alebo po výdatných dažďoch. V blatistom a navlhlom teréne popretkávanom horskými mokraďami sa úhor vďaka svojmu hadovitému trupu šikovne pohybuje vlnivým pohybom zo strany na stranu, aký využívajú hady.
Spomínané vlastnosti mu umožňujú prekonať krátke vzdialenosti medzi prameňmi riek rozdielnych umorí. Na takýto prechod nie je samozrejme vhodný celý úsek európskeho rozvodia, ale len ten, kde sa na rozvodí nachádzajú buď močaristé oblasti alebo miesta, kde medzi tokmi riek susediacich umorí je vzdialenosť desiatky, maximálne stovky metrov. Takéto oblasti prechodu majú nezriedka špecifické pomenovania spojené s úhorom, prípadne meno úhor možno nájsť v menách riek a potokov smerujúcich k miestu „prechodu“ z umoria do umoria.
Úhor v oblasti Hercynskeho lesa (Karpát) prekonával trasu po súši z potoka na jednej strane kopca (hory) na druhú stranu do potoka iného umoria. Fakt, že „úhor“ prekonával trasu medzi potokmi dvoch umorí po súši (v hore) vyjadríme slovným spojením „v hore ryba“ alebo dnes už nespisovne „u hori ryba“ (obyvatelia zbierali „u hori“ ryby ). Z tohto spojenia vznikol výraz pre pomenovanie „ryby“ premiestňujúcej sa „horou“ – „uhor“, ktoré sa stalo základom pomenovania „Uhri“. Mnohé potoky a riečky, prameniace na hranici rozvodia, ktoré využívali úhory na prechod z umoria do umoria, miestni ľudia nazvali podľa mena tejto zvláštnej ryby. Rieka Visla, ktorej prítoky pramenia na rozvodí má v svojom povodí 4 potoky a jednu rieku menom Węgierka (węgorz – úhor, pol.). V „slovenskej“ časti rozvodia najvhodnejšími úsekmi pre migráciu úhorov boli rieky Poprad – Váh, Hornád a San – Uh. Nebude náhoda, že rieky čiernomorského umoria – Váh, Uh a Hornád nesú v svojom mene výraz „úhor“ (Váh – Vuhor (ukr.), Uh – Uhor, Hornád – Uhor-nád).
Opisovaná línia rozvodia Hercynskeho – Uhorského lesa sa v určitých obdobiach musela doslova hmýriť úhormi, prekonávajúcimi krátke trasy od prameňa k prameňu. Pojem hmýriť nie je nadsadený, pretože početný výskyt úhorov len za posledných 100 rokov dramaticky klesol. Podľa súčasných odhadov jeho populácia klesla na iba jedno percento stavu populácie, aká bola pred sto rokmi. Vzhľadom na hospodársky význam úhorov, ktorý tu bol aj pred 100 rokmi, je možné predpokladať, že už pred uvedenými 100 rokmi bola populácia európskych úhorov oproti historickým dobám v značnom v úpadku.
Dnes teda môžeme už iba dedukovať, že v dávnoveku úhory v obrovských množstvách tiahli najprv proti prúdu riek a potom na určitých geograficky vhodných úsekoch prechádzali z jedného úmoria do druhého. Krátku vzdialenosť rozvodia dvoch úmorí prekonávali ryby – „úhory“ po súši alebo bažinami. Na súši boli ľahkou a dostupnou korisťou pre ľudí aj divú zver. Ich výskyt mal mimoriadnu hospodársku dôležitosť. Je pravdepodobné, že úhory boli hlavným zdrojom potravy obyvateľov rozvodia – Bielych Uhrov. Tí v období tiahnutia veľkého množstva úhorov, ktorý by sme mohli prirovnať k tiahnutiu lososov, mohli zbierať ryby doslova zo zeme a hádzať ich do zberných nádob či sudov. Bol to mimoriadne ľahký a dostupný prísun chutnej potravy, ktorý umožňoval pomerne vysokú koncentráciu obyvateľstva na línii rozvodia. Je len prirodzené, že hory, v ktorých sa úhory „tmolili“ a „zbierali“, dostali pomenovanie „rybie“ alebo „uhorské“. A rovnako je prirodzené, že rovnaké meno Úhor, Uhri malo aj obyvateľstvo obývajúce oblasť línie rozvodia.
Oskár Cvengrosch
Predchádzajúce časti:
Uhor, Uhri – starobylé meno stredoeurópskych Slovanov I(1)
Uhor, Uhri – starobylé meno stredoeurópskych Slovanov I(2)
Uhor, Uhri – starobylé meno stredoeurópskych Slovanov I(3)
Uhor, Uhri – starobylé meno stredoeurópskych Slovanov I(4)
TENTO TEXT JE MOŽNÉ VOĽNE ŠÍRIŤ ZA NASLEDOVNÝCH PODMIENOK: bude uvedený autor a pod ním nasledovný text: podľa knihy Tajné dejiny Slovenov a Uhorska
Viac nájdete v knihe Tajné dejiny Slovenov a Uhorska
