„Uhorská hora“ zásadným spôsobom mení známe dejiny
Dnešné Karpaty, hlavne ich severná časť, mali v rôznych obdobiach rôzne názvy. V období pred naším letopočtom boli časťou gréckych autorov zamieňané s pohorím Rhipaey – Rybími vrchmi. Počnúc Aristotelom v 4. storočí pred n. l. zhruba do 3. storočia sú spomínané ako Hercynia silva – Hercynsky les. Po tomto období sú známe ako Uhorská hora a Karpaty, v menšej miere je časť Karpát nazývaná aj ako Sarmatské hory. Lokalizácia týchto Sarmatských hôr je však od autora k autorovi odlišná.
Štyri mená v rozličných obdobiach, z toho tri najstaršie majú spoločnú etymológiu, prameniacu v slovenskom pojme a slove „úhor-ryba“. Fakt, že rôzne názvy pochádzajúce z rôznych časových aj spoločenských prostredí majú spoločný jazykový a etymologický prvok v prvom rade potvrdzuje oprávnenosť a správnosť stanovenej etymológie. Na druhej strane tieto okolnosti prinášajú so sebou celú radu závažných poznatkov:
1. Pomenovanie „úhor“ – „ryba“ bolo zdrojom pomenovania mnohých geografických názvov v rámci Európy a nevzťahuje sa len na oblasť neskoršieho Uhorska (Viac: Tajné dejiny Slovenov a Uhorska). Medzi týmito názvami dominuje meno najrozsiahlejšieho pohoria v Európe, ktoré sa tiahlo od Pyrenejí po Karpaty a potom ďalej ako Rybie vrchy až po Polárny Ural.
2. Samotné slovenské slovo „úhor“ má v základe tvar „hor“, ktorý je identický s iným slovenským slovom „hor(a)“, označujúcim „kopec, pohorie, vrch, horu“. Táto jazyková podobnosť nie je náhodná a má svoju prirodzenú príčinu. Úhor je zjavne spätý s horskou reťazou zvanou Hercýnsky les a to hlavne v oblasti medzi Suebskou Hurou (Švábska Jura) a Bieščadami (Nízke Beskydy – severné Karpaty). Od „úhora“ dostal Hercynsky les svoje pomenovanie. Horská reťaz pokračuje ďalej na sever pod menom Rybie vrchy (Rhipaey). Vzájomná previazanosť medzi týmito pohoriami a úhorom skutočne jestvuje.
V pojme „hora“ – chrbty hôr nachádzame aj súčasné pomenovanie Karpát (Karpaty), prameniace v slove „charbaty“ – chrbty (chrbty hôr). Slovo Charbaty obsahovo vystihuje skutočnosť, že sa jedná o reťazec chrbtov hôr, ktorý tvoril sústavu pohorí v starších dobách nazývaných Hercynsky les.
3. Obyvateľstvo žijúce v oblasti týchto hôr, po línii Pyreneje – Švábska Jura (Suebska Hura), pahorkatiny Smrčiny (Bavorsko) – Karpaty až po Severné úvaly (severný Ural) bolo už v 7. storočí pred n. l. slovanské a kontinuálne obývané Slovanmi, čo vyplýva zo samotnej existencie slovanského a slovenského etymologického tvaru „ryba“ (Rhipaey) a „úhor“ (Hercynia silva, Uhorská hora), ako aj z množstva ďalších toponymických názvov a mien kmeňov nachádzajúcich sa na tejto línii.
4. Nemecký variant aal, vo význame „úhor“, ktorý nachádzame v mene Alanské vrchy ako aj v mene Alani (obývali Suebsku a Franskú Huru) podsúva domnienku, že tieto kraje obývali „nemecky“ hovoriace etniká. V skutočnosti moderná nemčina prevzala starobylý slovanský dvojtvar charakterizujúci vznešenosť a posvätnosť, ako aj charakteristickú vzhľadovú črtu tam žijúcich slovanských Uhrov: VEL-BEL (základy slov „veľký“ a „biely“), bez počiatočného písmena v podobe fonetického „el, al – aal“. Zaujímavý dôkaz nachádzame v alternatívnych menách Alanských vrchov – Valdajská vrchovina a Volchonský les, ktoré tento „slovanský dvojtvar“ VAL – VEL – VOL majú obsiahnutý v názve.
5. Slovanskí obyvatelia reťaze „uhorských hôr“ hôr mohli byť a pravdepodobne aj boli nazývaní Uhrami rovnako, ako aj hory, v ktorých žili. Ich ďalšie charakteristické pomenovanie bolo meno „Bieli“ alebo dnes nespisovne „Beli“, od ktorého sa odvíjali slovné varianty „ieli“ (bez počiatočného „B“) respektíve „cheli“. (B)„ieli“ nachádzame v sanskrite v tvare jala vo význame „voda“. Pomenovanie úhora v sanskrite je odvodené od jala ako jalavyAla, teda „vodný had či kráľ rýb (kucika)“. „Chéli“ (Χέλι) sa dostalo do gréčtiny vo význame „úhor“. Tvar „eli“ respektíve „el“ nachádzame v angličtine ako eel a v nemčine ako aal taktiež vo význame „úhor“. Toto „aal“ sa stalo základom pre pomenovanie Alanských vrchov, ako aj tajomného (árijského) národa menom Alani, ktorých by sme pojmovo správne mali vnímať ako „Uhrov“.
6. Títo Bieli obyvatelia Uhorských hôr, obývali ťažko dostupné horské a močaristé oblasti, boli vzrastovo veľkí a mimoriadne bojovní. Svoje územia organizovali do správnych jednotiek, ktoré nazývali vojvodstvá a nado všetko si ctili slobodu. Tento fakt sa stal súčasťou ich jazyka ako aj pomenovania, takže v dnešných slovenských nárečiach nájdeme slovo suobodňák (slobodný), ktoré má zreteľný súvis so starobylým slovanským menom Sueb, Suebi. Charakteristická „biela“ sa dostala do latinčiny v podobe slova bello – bojovať, a deformovaný tvar odvodený od pojmu „uhor“ – „hercy(nia)“ sa objavuje v modernej nemčine ako herzog (vojvoda) alebo herzogtum (vojvodstvo).
Ich starobylosť „spojená“ s osídlením horských oblastí – vrchov, sa zo slovenského nárečového tvaru „verch“ (vrch) preniesla do gréčtiny bez počiatočného „v“ ako „erch“, respektíve „arch“ vo význame „starý, starobylý, staroveký“ (archéos gr.)
7. Priamy dôkaz existencie Uhrov v strednej Európe pred 9. storočím nachádzame na Salzburskej doske, kde sa už v roku 477 po boku ďalších germánskych kmeňov spomínajú aj Uhri. V neskorších písomných zdrojoch zase nachádzame zreteľnú výpoveď o tom, že Uhri boli Sclavi, teda Sloveni a Slovania (čiže Suebi). Pojem „úhor“ nachádzame aj v menách mnohých historických „germánskych“ kmeňov žijúcich buď priamo alebo v dosahu Hercynskeho lesa (Viac v knihe: Tajné dejiny Slovenov a Uhorska).
Oskár Cvengrosch
Predchádzajúce časti:
Uhor, Uhri – starobylé meno stredoeurópskych Slovanov I(1)
Uhor, Uhri – starobylé meno stredoeurópskych Slovanov I(2)
TENTO TEXT JE MOŽNÉ VOĽNE ŠÍRIŤ ZA NASLEDOVNÝCH PODMIENOK: bude uvedený autor a pod ním nasledovný text: podľa knihy Tajné dejiny Slovenov a Uhorska
Viac nájdete v knihe Tajné dejiny Slovenov a Uhorska
