Hercynsky les – Uhorská hora
Označenie Hercynsky les bolo v historických dobách pomenovanie pre rozsiahly horský hrebeň, tvorený početnými pohoriami. Pozícia týchto pohorí bola opisovaná autormi v rôznych obdobiach veľmi rozdielne.
Rozptyl opisov tohto záhadného lesa je naozaj veľký. Zopár najstarších autorov umiestňovalo Hercýnsky les blízko Pyrenejí. Konkrétne Diodorus Siculus v Bibliotheca historica (kniha V, 21) umiestňuje Hercýnsky les do oblasti Biskajského zálivu, kde sa nachádzajú atlantické svahy západnej časti Pyrenejí. O Hercýnskom lese zároveň hovorí, že podľa dovtedy známych poznatkov je to jednoznačne najrozsiahlejšie pohorie v Európe. O pár riadkov nižšie uvádza (kniha V, 32), že Hercýnsky les sa tiahne od Pyrenejí cez Keltiku (pohoria v južnom Francúzsku) až po Skýtiu. Južné časti Skýtie začínali zhruba niekde v oblasti Moravy a Slovenska, severnejšie časti sa tiahli na východ od povodia rieky Visly.
Hercynsky les podľa Diodorusa Siculusa
Lucius Annaeus Seneca (1. stor.) v tragédii Medea spomína Hercynske (Hyrcanian) lesy na severe, ktoré obývali statoční Suebi (Suabians). Dionysius Periegetes opisuje známy svet (Description of the Known World), kde uvádza, že Germáni – vojnou pobláznené biele kmene obývajú územie pozdĺž pohorí Hercynskeho lesa.
Najstaršiu zmienku o Hercynskom lese nachádzame zo 4. storočia pred n.l. u Aristotela (Meteorology, kniha 1, časť 13). Uvádza zaujímavý poznatok, že väčšina zvyšných riek tečie z Hercynskeho pohoria na sever. Hercynske pohorie je najväčšie svojou výškou ako aj rozlohou v spomínanej oblasti. Pomponius Mela (cca 43 n.l.) spomína Hercynsky les pri opise Germánie, kde uvádza, že krajina je sama o sebe ťažko priechodná, pretože je tam veľa riek. Členitý povrch je tvorený početnými pohoriami a do značnej miery je nepriechodný s jeho lesmi a močiarmi. Z močiarov sú najväčšie Suesia, Metia a Melsyagum. Z lesov, okrem Hercýnskeho (Hercynian) sú podľa mena známe aj ďalšie, ale pretože sa Hercynsky les svojou rozlohou tiahne na dĺžku šesťdesiatich denných pochodov, je vzhľadom na svoju veľkosť omnoho známejší než ostatné.
Gaius Plinius Secundus (1. stor.) v Historia Naturalis umiestňuje Hercynsky les vo vnútrozemí a nazýva ho aj ako Hercynium iugum. Iugum v súvislosti s Hercynskym lesom možno chápať ako zväzok horských chrbtov, alebo reťaz pohorí. Taktiež v súvislosti s ním uvádza, že veľké územia medzi Dunajom a Hercýnskym lesom až po panónsky zimný tábor v Carnunte a hranicu Germánov sú obsadené sarmatskými Jazygmi, ktorí obývajú nížiny a planiny, zatiaľ čo Dáci, ktorí boli hnaní až za rieku Tisu, obývajú vrchy a horské hrebene.
Strabón (1. stor. pred n.l.) opisuje Hercýnsky les ako mimoriadne hustý a s mohutnými stromami. Tiahne sa v nedostupných krajoch, zaberá plochu s veľkým obvodom, no uprostred sa rozprestiera územie, ktoré poskytuje veľmi dobré možnosti pre svoje obyvateľstvo.
Detailnejšie informácie o Hercynskom lese poskytuje Júlis Cézar (1. stor. pred n.l.) v jeho Zápiskoch o vojne v Galii (VI, 25-28). Podľa neho sa Hercynsky les rozprestiera v rozlohe deväť dní cesty pre chodca bez záťaže. Začína na hraniciach Helvétov, Nemetov a Raurakov a tiahne sa rovno pozdĺž Dunaja až k územiu Dákov a Anartov. Odtiaľ s mnohými odbočkami zahýna od dunajského toku naľavo a dotýka sa pre svoju veľkosť územia mnohých národov. Nikto v Germánii nemôže povedať, že došiel až na začiatok lesa, čo by bol prešiel aj šesťdesiat dní cesty, alebo že sa aspoň dopočul, kde začína.
Hercynsky les podľa Cézara
Grécky geograf Klaudios Ptolemaios (2. stor.) umiestňuje celý Hercynsky les medzi Nízky Jeseník (východná časť pohoria Sudéta) a Gabrétu (Javorníky) na jednej strane a Sarmatskými horami (pravdepodobne Slovenské Rudohorie) na strane druhej. Podľa tohto sa jedná o pás vrchov na severe ohraničené Beskydami a na juhu Nízkymi Tatrami.
Hercýnsky les podľa Klaudia Ptolemaia
Tacitus (zač. 2. stor.) umiestňuje kmeň Helvetov medzi Hercynsky les, rieku Rýn a rieku Mohan. Jeho opis je pomerne presný, pretože tieto tri geografické prvky v podstate vytvárajú „uzavretý kruh“. Počiatok Hercynskeho lesa podľa jeho opisu teda začína pohorím Švábska (Suebska) Jura, ktoré bezprostredne nadväzuje na rieku Rýn. Ďalej smerom na severovýchod nasleduje Franská Jura a pahorkatina Smrčiny, v ktorých pramení rieka Mohan, a ktorou sa „kruh“ uzatvára. V ďalšej časti uvádza veľmi zaujímavú pasáž: …sídla Chattov začínajú u Hercynskeho lesa, ich kraj nie je tak plochý a močaristý ako územia iných (germánskych) kmeňov, pretože tam sú kopce a len postupne rednú. Hercynsky les svojich Chattov sprevádza a súčasne s nimi končí. Sídla Chattov začínali v oblasti Smrčín a pokračovali Českým lesom, odtiaľ na sever sa tiahli až po rieku Ohře. Kde však končí? Podľa iných autorov končí až na území Dákov. Tam všade boli germánski Chatti?
Tacitus umiestňuje kmeň Helvetov medzi Hercynsky les, rieku Rýn a rieku Mohan.
Takáto zdanlivá rozporuplnosť privádza bádateľov k voľnejšiemu chápaniu rozsahu Hercynskeho lesa, takže k tomuto pohoriu pripájajú napríklad pohorie Spessart, Rhön, či Hartz. John Bostock o pohorí Hartz dokonca uvažoval ako o pohorí, ktorého meno je pozostatok starodávneho pomenovania Herc(ynia)(1). V skutočnosti meno Hartz pramení v slovanskom slove „hora“. V konečnom dôsledku však aj samotné Hercynia má súvis so slovanským a slovenským „herkýnia“ – horský, avšak nie v priamom význame. K tomu bližšie však neskôr.
Možno zhodnotiť, že nemalá časť autorov uvádza ako Hercynsky les, respektíve ako jeho významnú časť, severné (ale aj celé) Karpaty. Tieto severné Karpaty boli v čase Uhrov nazývané aj „Uhorská hora“, čo vytvára priestor pre úvahu stotožniť obe tieto pomenovania. Nuž a vysoká jazyková zhoda tu naozaj je a to v jazykoch a nárečiach krajín, ktorými sa Hercynsky les tiahol – v češtine, moravských a slovenských nárečiach.
Latinský tvar Hercynia, ktorý čítame ako herkynia, je zjavne skomolené slovo „uherky(nia)“, respektíve „uherči(nia)“. Slovo „uherči“ dnes už nie je na Slovensku spisovné, avšak jeho tvar sa dodnes zachoval v slovenských priezviskách, kde nachádzame pomerne frekventované meno Uher a Uherčík, či menej časté Uherec, alebo obce Veľké a Malé Uherce. Česko-moravské slovo Uhersko je dodnes používané pomenovanie pre slovenské Uhorsko a nachádzame ho aj v menách uhorských miest Uherské Hradište, Uherský Brod a Uherský Ostroh.
Uherský les bol teda Uherkynskym (herkynskym) lesom. Mená sú až na zanedbateľnú odchýlku identické, územný rozsah je totožný. Pôvod mena súvisí s rybou – úhorom. Tento fakt spolu s Rybími vrchmi (Rhipaey) vykresľuje novú historickú situáciu s obrovským množstvom podporných dôkazov.
Oskár Cvengrosch
Predchádzajúca časť: Uhor, Uhri – starobylé meno stredoeurópskych Slovanov I(1)
TENTO TEXT JE MOŽNÉ VOĽNE ŠÍRIŤ ZA NASLEDOVNÝCH PODMIENOK: bude uvedený autor a pod ním nasledovný text: podľa knihy Tajné dejiny Slovenov a Uhorska
Viac nájdete v knihe Tajné dejiny Slovenov a Uhorska
(1) The Natural History. Pliny the Elder. John Bostock, M.D., F.R.S. H.T. Riley, Esq., B.A. London. Taylor and Francis, Red Lion Court, Fleet Street. 1855