Tento text je voľným prekladom časti knihy “Árijské národy na priestore Eurázie“, od autorov Anatolija Kľosova a Konstantina Penzeva.
Staroveké migrácie haploskupiny R1a.
Staroveké stopy haploskupiny R1a sa objavujú pred 20 tisíc rokmi v severnej Číne. História výskumu sa začala odvíjať v roku 2007, kedy sa austrálsky profesor-antropológ Alan Bittls obrátil na jedného z autorov tejto knihy s oznamom, že jeho kolegami bolo nájdené v severnej Číne, provincii Gansu (národnosti Bonan, Dongxiang i Sala) a v provincii Liaoning (národnosti Hui) neobyčajne vysoké množstvo haploskupiny R1a-M17, činiace od 18% do 32% všetkých mužov miestnych populácií. Profesor Bittls priložil publikáciu, v ktorej neboli haplotypy ani ich analýzy, iba percentuálne vyjadrenie výskytu u jednotlivých národností. V odpovedi na otázku dodatočne priložil aj samotné haplotypy, ktorých bolo spolu 31 v 5 markerových formátoch.
Každý, kto aspoň trochu rozumie haploskupinám, užasne nad týmto zoznamom. Obmena medzi číslami je v ňom kolosálna. Vec sa má tak, že pri takých 5-markerových haplotypoch jedna mutácia vzniká raz za 31 tisíc rokov. Tu na 31 haplotypoch je 99 mutácií, to znamená v priemere 0,639 mutácií na marker, čo značí, že spoločný predok týchto haplotypov žil približne pred 20 tisíc rokmi.
Nevieme, v akom čase sa nositelia haploskupiny R1a vypravili na svoju migráciu na západ, nevieme čo bolo príčinou tejto migrácie. Zvyčajne to je zapríčinené zmenou klímy, alebo agresívnosťou susedov. Tak či onak, nositelia haploskupiny R1a, ktorí po tisícročiach začnú sami seba nazývať Árijami (napokon ani toto nie je známe, my vieme že Árijami ich začali nazývať susedia, ako vieme i to, že nositelia R1a toľko čo prišli do Indie, nazvali územie, kde sa usídlili menom Arjavarta) v priebehu svojho mnohotisícročného postupu na západ preťali Tibet, potom Indiu z východu na západ. Tu sa na krátku chvíľu zastavíme a pozrieme sa na haplotypy haploskupiny R1a v súčasnej Indii.
Ukazuje sa, že pozostávajú z dvoch typov – prvý je veľmi starý, s mnohými mutáciami so spoločným predkom približne pred 12 až 16 tisíc rokmi – to sú stopy po migráciách starovekých proto-Áriov. Zaujímavé je, že ich súčasní potomkovia žijú prevažne v džungliach a nenachádzame ich medzi elitou indickej spoločnosti. Druhá kategória - to sú potomkovia legendárnych Árijov, ktorí prišli do Indie v polovici druhého tisícročia pred naším letopočtom, približne pred 3500 rokmi. Títo reprezentujú základné zloženie vyšších indických kást, kde reprezentácia nositeľov haploskupiny R1a, potomkov starovekých Árijov, dosahuje vo vyšších kastách 72 %. Ako sa títo dostali do Indie, rozpovieme neskôr.
Ostane potomkovia Árijov sa nenachádzajú len vo vyšších kastách. Ako bude vysvetlené nižšie, Árijovia, ktorí prišli do Indie prináležali k subkladu Z93 haploskupiny R1a, k takzvanej juhovýchodnej vetve, ku ktorej patria ich potomkovia. Ukázalo sa, že nemálo týchto potomkov žije v dravidských populáciách. Napríklad v juhozápadnom indickom štáte Karnataka jestvujú skupiny obyvateľstva nazývané Lingajat a Vokkaliga, z ktorých 14 % (mužského obyvateľstva) vlastní haploskupinu R1a, subklad Z93. U skupiny 28 ľudí tejto skupiny boli definované 17-markerové haplotypy, v ktorých sa vyskytlo sumárne 134 mutácií od bázového haplotypu. Toto dáva 134/28/0,034 = 141 → 164 menovitých pokolení (25 rokov v každom), alebo 4100±540 rokov k spoločnému predkovi (s priemerom 0,28 mutácií na marker). Toto je v celku prijateľné obdobie pre migráciu Áriov do Indie, a umiestňuje spoločného predka týchto dravidov haploskupiny R1a časovo do príchodu – alebo na Ural, alebo ešte skôr – na Ruskú rovinu.
Na západe Ruskej roviny nositelia tohto subkladu majú bázový haplotyp s vekom 4900 rokov (priemerne 0,33 mutacií na marker). Medzi týmito bázovými haplotypmi 2,85 mutácií (pokiaľ počítame bez zaokrúhlenia zobrazených v haplotypoch), čo umiestňuje ich spoločného predka do obdobia pred 5650 rokov. To sa prakticky zhoduje s datovaním R1a-Z93, nezávisle definovaným a rovnému 5600 rokov dozadu.
V Indii, ako už bolo povedané, sú haplotypy skupiny R1a pochádzajúce od oveľa starších predkov. V štáte Tamil Nadu na krajnom juhu Indie boli zostavené haplotypy skupiny R1a, z ktorých 90 % majú svoj počiatok v subklade L342.2, vytvorenom približne pred 4900 rokmi v Európe i rovnako ďalej v nasledujúcom subklade L657. Mimochodom, ani baškirská, ani kirgizská vetva subkladu L342.2 v Južnej Indii sa nenachádzala. Samozrejme, hovoríme nie o Baškircoch alebo Kirgizoch v Indii ako takých, ani o ich príchode ako etnika do Indie. Hovoríme o tom, že nositelia subkladu L342.2, ktorí odovzdali svoje Y-chromozómy budúcim Kirgizom a Baškircom, sa v Indii neobjavili. Zvyšných 10 % haplotypov R1a v štáte Tamil Nadu mali nezvyklé mutácie, nezodpovedajúce Z93 a vôbec ani európskemu pôvodu, svedčiace o ich veľkej starobylosti (priemerne 0,71 mutácií na marker v 17-markerových haplotypoch). Ich datovanie k spoločnému predkovi smeruje do obdobia pred 16400 rokov.
Druhá séria pochádzajúca z juhoindického štátu Andra Pradeš (národnosť Naikord, Andh a Pardhan) priniesla 0,46 mutácií na marker, alebo približne 7125 rokov siahajúcich k spoločnému predkovi. Avšak ich bázový (predkový) haplotyp uteká ďaleko od predkového haplotypu nedávnych „indoeurópskych“ Áriov s datovaním 4100 rokov dozadu, a práve na 4 mutácie v šiestich markeroch, čo rozdeľuje spoločných predkov takmer na 12 tisíc rokov a umiestňuje spoločného predka „árijskych“ i „avtochtonnych“ haplotypov do obdobia pred 11500 rokov. Obdobné pomery starobylosti haplotypov skupiny R1a sú i v Pakistane, kde popri „indoeurópskych“ haplotypoch s datovaním 4375±800 jestvuje staršia vetva s priemerným datovaním 7025 rokov (rovnako ako v Andra Pradeš), ktorá sa nachádza ďaleko stranou od „indoeurópskych“. Spoločný predok oboch vetiev žil nie menej ako pred 12 tisíc rokmi.
Tu treba zdôrazniť, že genetici, ktorí skúmali haploskupiny R1a v Indii sa dopustili množstva principiálnych chýb. Po prvé, používali chybné veličiny rýchlosti mutácií v haplotypoch, použitím smutne známej „populačnej konštanty“, ktorá nadsadzuje datovanie v priemere o 300%. Takýmto spôsobom namiesto 3500 rokov od spoločného predka Árijov v Indii dostali obdobie viac než 10 tisíc rokov. Našťastie k nositeľom najstarších haploskupín R1a v plemenách žijúcich v džungliach sa títo genetici nedostali a pokiaľ ich aj objavili, odhady nerobili, inak by v ich prípade datovaním dostali viac než 30 tisíc rokov. Krátko povedané, títo „odborníci“ prehlásili, že datovanie R1a v Indii, ktorá bola podľa nich staršia ako 10 tisíc rokov preukazuje, že haploskupina R1a vznikla v Indii a že akýsi „Áriji“ sú iba mýtom. S posledným uzáverom sa ochotne stotožňujú politicky angažovaní indickí historici, ktorí tvrdia, že Árijov si vymysleli Angličania, aby si efektívnejšie podmanili Indov.
Nezvyčajne staré haplotypy skupiny R1a majú súčasní Ujguri. Jednotlivé vetvy tejto haploskupiny vykazujú datovanie priemerne 6600 a 6950 rokov, takže sú ďaleko od európskych bázových haplotypov. Ide o staršie datované haploskupiny R1a v severnej Číne. My zatiaľ nevieme, kto kam migroval v týchto časoch. Nakoľko haplotypy „tamirských múmií“ nie sú určené, nevieme kto oni boli - avtochtónne obyvateľstvo z Altaja, alebo „indoeurópania“, avšak okolnosti okolo nich sú čudné, pretože ich haplotypy neboli určené, alebo neboli zverejnené, hoci haploskupina bola stanovená na R1a.
Migračná vlna haploskupiny R1a. Oranžová zobrazuje obdobie pred 20 až 6 tisíc rokmi.
Nositelia haploskupiny R1a nasmerovali svoju púť z Indie na západ, prešli cez Iránsku náhornú rovinu a prenikli do Anatólie. Nakoľko budúci Áriji viedli aktívny život vo všetkých teritóriách, ktorými prechádzali, brázdili morské priestranstvá, obchodovali a viedli podľa všetkého aktívny prieskum tam, kam smerovali. Staroveké haplotypy haploskupiny R1a sa nachádzajú po obvode ich migračnej púte – ako sú napríklad Komorské ostrovy, Egypt a Blízky Východ s datovaním 6-7 tisíc rokov.
Pozrime sa na haplotypy skupiny R1a na Komorských ostrovoch. Samotné haplotypy boli prezentované v práci Msaidie S. (2011), no bez výpočtov. Komorské ostrovy sa nachádzajú medzi Madagaskarom a východným pobrežím Afriky, pri vchode do Mozambického prielivu. Ako oznamuje spomínaný článok, morské cesty na Komorské ostrovy sú známe zhruba 1500 rokov, vrátane obchodných ciest z územia súčasného Iránu. Článok prichádza k záveru, že na Komorských ostrovoch jestvuje skutočná genetická mozaika. Sem prišli etniká z troch svetových strán – zo západu, z východu a z juhu. Základné haploskupiny sú afrikánske 72 %, v podstate haploskupina E s podskupinami. Prítomná komorská haploskupina R1a, podľa všetkého pochádza z Iránu-Anatólie, to znamená, že máme možnosť vidieť haplotypy starovekých predkov, ktorí boli súčasťou starovekej migrácie R1a z východu do Európy.
Porovnajme bázový haplotyp haploskupiny R1a z Ruskej roviny v 17-markerovom formáte s komorským. Pokiaľ európsky výber haplotypov R1a má v priemere 0,32 mutácií na marker, čo dáva 0,32/0,002 = 160→190 menovitých pokolení (25 rokov každé), to znamená priemerne 4750 rokov od spoločného predka. Komorské haplotypy majú 0,51 mutácií na marker, čo dáva 0,51/0,002 = 255→340 pokolení, to jest priemerne 8500 rokov od spoločného predka. Osem mutácií medzi bázovými haplotypmi (zaznamenané) prevádza ich predkov na 8/0,034 = 235 → 306 pokolení, to znamená 7650 rokov, a umiestňuje ich spoločného predka na (7650+4750+8500)/2 = 10450 rokov späť. Toto datovanie je v súlade s archeologickými nálezmi v Malej Ázii, pričom ich datovanie klesá z východu na západ s typickými časmi 10200, 9800 a 9000 rokov. K týmto časom prináleží i objav lingvistov proto-indoeurópskeho jazyka v Anatólii s datovaním 9600-10100 rokov, čo sú bezpochyby nositelia haploskupiny R1a, budúci Árijovia so svojím árijským alebo „indoeurópskym“ jazykom.
Preklad Oskár Cvengrosch, podľa knihy Anatolija Kľosova a Konstantina Penzeva, Árijské národy na priestore Eurázie (Moskva, Knižnyj mir, 2015).